Hradčany (Ralsko)

Hradčany (do roku 1948 nem. Kummer alebo Kummer am See) je obnovená dedina, časť mesta Ralsko v okrese Česká Lípa. Leží asi 7,5 km na západoseverozápad od Kuřívody a zhruba 4 km južne od Mimone v bývalom vojenskom výcvikovom priestore Ralsko, na bývalej kupeckej ceste z Mnichovho Hradišťa do Českej Lípy. Väčšina sídla tiež leží v CHKO Kokořínsko-Máchův kraj. Je tu evidovaných 58 adries.[1] Trvalo tu v roku 2011 žilo 147 obyvateľov.[2] V tesnom susedstve obce sa nachádza Letisko Hradčany, rozlohou jedno z najväčších v strednej Európe.

Hradčany
nem. Kummer alebo Kummer am See
dedina
Cesta II/270 na hrádzi Hradčanského rybníka
Štát Česko
Región Liberecký kraj
Okres Česká Lípa
Obec súčasť mesta Ralsko
Súradnice 50°37′5″S 14°42′24″V
Obyvateľstvo 147 (2011)
Počet domov 58 (2016)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 471 24
Hradčany
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Hradčany (Ralsko)
Webová stránka: Zaniklé Ralsko – Hradčany
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Ďalšie informácie

Hradčany ležia v katastrálnom území Hradčany nad Ploučnicí o rozlohe 25,13 km².[3] V tomto katastrálnom území leží aj západná časť susednej dediny Ploužnice, zvaná Hradčany-sídlisko. Pôvodné katastrálne územie bolo Hradčany[4] a malo asi o štvrtinu menšiu rozlohu. Cez Hradčany prechádza cesta II/270.

Obcou preteká Hradčanský potok, ktorý napája sústavu rybníkov - posledný z nich, Hradčanský, sa nachádza v obci. V blízkosti preteká meandrujúca Ploučnice a južne sa dvíhajú Hradčanské stěny (Hradčanská pahorkatina).[5]

História dediny

Hradčany sú najmladšou časťou mesta Ralsko. Vznikli v roku 1711 v súvislosti s rozvojom drevospracujúceho priemyslu v tomto kraji. Na začiatku 20. storočia sa stali obľúbeným turistickým letoviskom vďaka miestnym rybníkom a neďalekým pieskovcovým Hradčanským stenám. Obľuba stúpla po postavení cesty z Mimone na Doksy v roku 1909. Roku 1921 tu žilo 370 obyvateľov, z ktorých bolo 361 nemeckej národnosti.[6] Pri Hradčanskom rybníku bola veľká pláž s plavárňou, 6 hotelov, penzióny, vily a reštaurácie.[5]

Vojsko v Hradčanoch

Vojenský priestor tu vznikol po odstúpení Sudet nacistickému Nemecku v roku 1938. Wehrmacht zabral oblasť medzi Českou Lípou, Strážou pod Ralskom a Mnichovým Hradiskom, ktorá mala rozlohu vyše 250 km². Na jar 1945 vzniklo v tesnom susedstve obce vojenské letisko, ktoré bolo vzápätí po svojom dokončení poničené americkým náletom.[7]

Medzi rokmi 1968-1991 pôsobila v celom VVP Ralsko sovietska armáda. Tá v 80. rokoch 20. storočia pôvodné letisko významne rozšírila na celkovú dĺžku 2,7 km a šírku 90 m.[8]

V obci sa zachovala väčšina domov vďaka tomu, že obce ako takej sa nedotkol deštruktívny výcvik vojsk. V blízkosti letiska bol v prevádzke tankodrom. Najväčšia škoda, ktorá Hradčany postihla, bola zmena ich charakteru a funkcie. V dobe vojenského priestoru boli v obci ubytovaní zamestnanci vojenských lesov a vojenskej správy. Po jeho zrušení sa Hradčany otvorili civilnému obyvateľstvu.[5]

Vojenské letisko pri Hradčanoch je od roku 1991 čiastočne používané na športové účely, natáčali sa tu tiež filmy Tmavomodrý svet a Stalingrad. V roku 1999 sa na Hradčanskom letisku uskutočnil 6. ročník tanečného festivalu CzechTek.

Súčasnosť

V súčasnosti trvá zameranie miestnych obyvateľov na drevospracujúci priemysel a turistiku. Vedľa Hradčanského rybníka sa nachádza informačné centrum Vojenských lesov a majetkov ČR, š.p. (Budova bývalej hájovne).[9] Expozícia je zameraná na históriu územia bývalého Vojenského výcvikového priestoru Ralsko, históriu i súčasnosť lesníctva v tejto oblasti, poľovníctva, prírodným podmienkam, geologickým zaujímavostiam, flóre a faune, ochrane prírody a možnostiam turistického vyžitia oblasti. Neďaleko od informačného centra je umiestnený Lesní koutek Ralsko - stanica pre handicapovaných živočíchov. Od strediska je vedený 3,5 km dlhý Naučný chodník Jeřáb a tri rôzne dlhé turistické okruhy (červený, modrý, zelený).

V obci bola v roku 2012 obnovená a zmodernizovaná čistička odpadových vôd nákladom 100 miliónov korún, v rámci dotovaného projektu Čistá Ploučnice realizovanom Severočeskou vodárenskou spoločnosťou. V tunajšej čističke sa budú časom spracovávať odpadové vody z Mimone, Brniště, Petrovic a Hvězdova.[10]

Chránené územia

Na katastroch obcí Hradčany a Doksy je od roku 1933 chránená lokalita Břehyně-Pecopala, ktorá je teraz zapísaná medzi národné prírodné rezervácie. Ďalej sú tu prírodná rezervácia Hradčanské rybníky a prírodná pamiatka Meandry Ploučnice u Mimoně.[11]

Fotogaléria

Referencie

  1. Ministerstvo vnútra ČR. Adresy v České republice [online]. 2016-02-01, [cit. 2016-02-01]. Dostupné online. (po česky)
  2. Český štatistický úrad. Sčítání lidu, domů a bytů 2011 [online]. 2011-03-26, [cit. 2015-08-20]. Dostupné online.
  3. Územně identifikační registr ČR. Katastrální území Hradčany nad Ploučnicí [online]. 2013-01-01, [cit. 2016-02-01]. Dostupné online. (po česky)
  4. Ústřední archiv zeměměřictví a katastru ČÚZK. Stabilní katastr – indikační skici a císařské otisky [online]. [Cit. 2016-02-01]. Dostupné online. (po česky)
  5. Hradčany – Kummer [online]. www.zanikleralsko.cz, [cit. 2016-06-01]. Dostupné online.
  6. AUTORSKÝ KOLEKTÍV. Probouzející se Ralsko. Ralsko : Sdružení Náhlov, 2005. Kapitola Vesnice zaniklé a současné, s. 7.
  7. Hradčany – Kummer [online]. www.zanikleobce.cz, [cit. 2016-06-01]. Dostupné online.
  8. Výlet do bývalého VVP Ralsko na letiště Hradčany [online]. lllenka.wz.cz/v_ralsko.htm, [cit. 2016-06-01]. Dostupné online.
  9. Informační centrum VLS Hradčany [online]. [Cit. 2016-06-01]. Dostupné online.
  10. ev1. Čistička v Hradčanech čistí více a lépe. [s.l.] : [s.n.], 2012. S. 8.
  11. MODRÝ ING. PHD, Martin; SÝKOROVÁ RNDR, Jarmila. Maloplošná chráněná území Libereckého kraje. Liberec : Liberecký kraj, referát ŽP a zemědělství, 2004. S. 30+32.

Iné projekty

Externé odkazy

Mesto Ralsko - časti
BorečekHorní Krupá • Hradčany • HvězdovJablonečekKuřívodyNáhlovPloužniceSvébořice

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hradčany (Ralsko) na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.