Hoplita
Hoplita (gr. ὁπλῑ́της, hoplítés) bol bojovník pechoty v starovekom Grécku, zaraďovaný do skupiny tzv. ťažkoodencov.[1] Od 7. storočia pred Kr. tvorili hopliti hlavnú silu gréckeho vojska. Počas boja boli organizovaní do šíkov – faláng. Patrili medzi plnoprávnych a vážených občanov, zbrane a brnenie si hradili z vlastných prostriedkov.
Hopliti boli chránení hrudným pancierom z kovu alebo kože vystuženej kovom, náholenníkmi a prilbou z bronzu. Boli vybavení kruhovitým štítom (hoplon) a vyzbrojení mečom, dýkou alebo kopijou. Táto ochrana a výzbroj podporovala boj muža proti mužovi a zároveň čiastočne obmedzovala pohyblivosť, čo viedlo k spôsobu boja vo falange.[2]
Referencie
- Hoplita in Slovník cudzích slov (akademický) z r 2005.
- Boatwright 2004, Válčení v orientalizujícím a archaickém období, s. 35-38
Zdroje
- Hopliti. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 156.
- Boatwright, Mary T. et al. (2004), Dějiny římské říše od nejranějších časů po Konstantina Velikého (2012, 1. české vyd.), Praha: Grada, ISBN 978-80-247-3168-1
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.