Holub sťahovavý

Holub sťahovavý bol štíhly, ale pomerne veľký vták s nápadne dlhým chvostom. Periu tohto holuba dominovala šedomodrá farba, samce boli sfarbení nápadnejšie.

Dúhovka očí, zobák a nohy holuba sťahovavého boli červené. Boli to rýchli a obratní letci.

Holub sťahovavý bol sociálnym druhom, ktorý žil v obrovských kŕdľoch v Severnej Amerike.

Prírodovedec Alexander Wilson pozoroval ešte na začiatku 19. storočia kŕdeľ týchto vtákov, v ktorom bolo podľa jeho odhadu 2 230 272 000 jedincov. Podľa dobových správ boli kŕdle týchto holubov také veľké, že dokázali zatieniť slnko a pod ich váhou sa lámali stromy, na ktoré sadali. 8. apríla 1873 bol v americkom štáte Michigan pozorovaný kŕdeľ, ktorého prelet jedným miestom trval od 07:30 rána do 16:00 popoludní. Kŕdle týchto holubov v roku 1870, v čase, keď už začali ich stavy klesať, boli okolo 1 600 metrov široké a 512 km dlhé.

Počas leta títo vtáci obývali listnaté lesy na východ od Skalistých hôr, kde nachádzali dostatok potravy. Ich hlavnou potravou boli žalude a bukvice. V zime sa tieto holuby sťahovali do južných častí Severnej Ameriky.

Holuby sťahovavé sa rozmnožovali v obrovských kolóniách, niektoré boli až 8 km široké a až 60 km dlhé, pričom na jednom strome bolo až 90 hniezd. Pod ich tiažou sa lámali aj hrubšie vetvy.

Pri naštartovaní pudu rozmnožovania a stavania hniezda, párenia a kladenia vajec týchto vtákov bolo potrebné aby bola veľké koncentrácia jedincov tohto druhu na jednom mieste. Ich úbytok a zníženie stavov pod kritickú úroveň spôsobili, že sa tento druh holubov prestal rozmnožovať a tento činiteľ sa stal aj dôvodom, prečo nebolo možné odchovať a rozmnožiť ho v zajatí.

Na rozdiel od iných druhov samica holuba sťahovavého znášala iba jedno biele vajce. Pri inkubácii sa pár holubov striedal a mláďa sa vyliahlo za dva týždne. Spočiatku bolo toto mláďa kŕmené výmeškom z hrvoľa, tzv. „holubím mliekom“, neskôr natrávenými, zmäknutými žaluďmi a bukvicami. Mláďa rýchle rástlo a po 14 dňoch svojou hmotnosťou predbehlo rodičov. Dospelé holuby potom kolóniu opustili a mláďatá, ktoré zostali náhle bez potravy za tri až štyri dni schudli natoľko, že mohli samy lietať a osamostatniť sa.

Okrem jastrabov a orlov nemali holubi sťahovaví iných prirodzených nepriateľov.

Už pôvodní obyvatelia nového sveta lovili holuby sťahovavé a hlavne ich mláďatá pre ich chutné mäso a toto mäso sa stalo spestrením jedálnička aj pre prisťahovalcov z Európy. Lov tieto obrovské populácie vtáctva sprvoti veľmi neohrozoval, no v roku 1830 sa stal odstrel holubov neoficiálnou disciplínou v streľbe na pohyblivý terč. V kombinácii s hromadným lovom pre mäso, odstrel a odchyt do sietí sa stalo, že v roku 1850 začal byť pokles stavu týchto vtákov badateľný.

Posledným ortieľom nad osudom tohto druhu bolo postavenie železnice, ktorá umožnila masový pohyb lovcov, ktorí sa špecializovali na ich lov, ktorý bol výnosný aj napriek tomu, že ulovený kus holuba sťahovavého sa predával iba po dva centy za kus.

Začalo sa hromadné zabíjanie týchto vtákov, holuby boli po miliónoch strieľané na svojich hniezdiskách. Vyrušovanie počas hniezdenia spôsobilo, že vtáci svoje hniezda predčasne opúšťali a populácia sa prestávala obnovovať. V roku 1855 bolo len do New Yorku poslaných 300 000 ulovených holubov. Len v jediný deň 23. júna 1860 bolo v Rapids v Michigane zabitých 235 200 vtákov. V roku 1874 bolo v Oceana County (tiež Michigan) ulovených milión holubov a o dva roky neskôr počas vrcholu sezóny bolo za jediný týždeň postrieľaných 400 000 vtákov tohto druhu a za celý rok padlo 1 600 000 jedincov. V roku 1878 bolo na jednom hniezdišti za jeden deň zabitých niekoľko desiatok tisíc vtákov. Aby bola uspokojená požiadavka trhu, mŕtve holuby boli po miliónoch odosielané vlakom do veľkých miest na východnom pobreží.

V rozpätí rokov 1850-1880 neprebehlo úspešne množstvo hniezdení druhu. Populácia holubov sťahovavých zostarla a prudko klesala. Vplyvom lovu a odlesňovania boli tieto vtáky vytláčané na sever a západ krajiny, do menej vhodných podmienok, kde sa prestávali rozmnožovať.

V roku 1888 bol pozorovaný posledný veľký kŕdeľ týchto vtákov. V roku 1896 sa zlietlo k poslednému hromadnému hniezdeniu blízko Bowling Green v štáte Ohio 250 000 holubov sťahovavých. Správa o tomto hniezdisku sa rýchlo rozšírila medzi lovcami. Počas lovu v ňom padlo za obeť 240 000 kusov, 100 000 mláďat zahynulo. Mŕtvoly vtákov boli naložené do vlaku, ktorý sa vykoľajil. 200 000 mŕtvych vtákov bolo vyklopených do rokliny, kde zhnili.

Nažive zostalo posledných 5 000 jedincov, ktoré ale nikdy nezahniezdili. Holubi sťahovaví sa ako druh už nedali zachrániť. Posledný divožijúci holub sťahovavý bol zastrelený v Ohiu 24. marca 1900.

Z miliardových kŕdľov prežila malá skupina holubov sťahovavých v zoologickej záhrade v Cincinnati. V roku 1909 zostali iba dva samce a jedna samica. Prvý samec uhynul v roku 1910, smrťou druhého v roku 1912 sa skončili všetky nádeje na záchranu tohto druhu. Posledný holub sťahovavý, samica menom Martha, zahynula 1. septembra 1914.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Holub sťahovavý
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Holub sťahovavý

• The passenger pigeon (anglicky)
• ChipperWoodsBirdObservatory - Passenger pigeon (anglicky)
• Passenger Pigeons: Nomads Lost (anglicky)
• These are Passenger Pigeons (anglicky)
• Demise of passenger pigeon linked to Lyme disease