Hoľa (pasienok)

Hoľa je horský pasienok, ktorý vznikol zväčša v čase valašskej kolonizácie, keď obyvateľstvo pri vytváraní pastvín klčovalo stále vyššie položený les.

Horské lúky v okolí Borišova

Nachádza sa tu často endemická subalpínska kvetena. V súčasnej dobe dochádza pri nižšie položených holiach k ich zarastaniu z dôvodu opustenia pasenia dobytka na nich. Nachádzajú sa naprieč všetkými vyššími pohoriami, najmä však stredného Slovenska, ako Veľká a Malá Fatra, Nízke Tatry, Oravská Magura, Volovské a Veporské vrchy a iné. Výraz hoľa tvorí často súčasť pomenovania vrchov v danej oblasti, napr. Kráľova hoľa, Fabova hoľa, Kubínska hoľa, Stredná hoľa, Kojšovská hoľa, Hole a iné. Príznačne pomenované však bývajú neraz celé hrebene, napr. Martinské hole či Kubínska hoľa. Viaceré z nich sú predmetom ochrany, či už ako súčasť národných parkov alebo ako maloplošné chránené územia, napr. Lomnianska a Hruštínska hoľa (Natura 2000).

Pôvodne sa pod názvom hoľa rozumel prirodzený pasienok nad lesným pásmom. Hole sa nekosili, nehnojili ani nijako neudržiavali.[1]