Hersé (dcéra Kekropa)

Hersé alebo Hersa (starogr. Ἕρση – Hersé, lat. Herse) dcéra aténskeho kráľa Kekropa I. a jeho manželky Aglaury.[1][2]

Boh Hermes uvidel Hersu, autor:Jan Boeckhorst (1604–1668)

Hersé a jej sestry Aglauros a Pandrosos sa stali kňažkami bohyne Atény.[1] Do Hersy sa potom zahľadel boh Hermes a ona mu porodila syna Kefala, ktorý keď vyrástol bol krásny ako boh.[3]

Keď sa bohyňa Aténa ujala malého Erichthonia, syna boha Héfaista, odniesla ho v uzavretom koši do svojej svätyne na aténsku Akropolu, kde ho potom strážili dva hady.[4][5]Kôš svojim kňažkám prísne zakázala otvoriť.[4][2]

Hersa a jej sestry však nevedeli potlačiť ženskú zvedavosť a striehli na vhodnú príležitosť, aby mohli do koša nazrieť. Táto príležitosť sa im naskytla, keď bohyňa Aténa odišla na Pallénu, aby odtiaľ prieniesla vrch, ktorý mal slúžiť na lepšiu ochranu Akropoly.[5]Nanešťastie ich ale pri otváraní koša spozorovala vrana, ktorá to ihneď Aténe oznámila.[4] Nahnevaná Aténa, aby sa čo najrýchlejšie vrátila, pustila vrch a ponáhľala sa do svojej svätyne. Keď ju sestry uvideli, zo strachu pred jej pomstou skočili z Akropoly do priepasti.[6][5][7]

Referencie a bibliografia
  1. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 1,2,6.
  2. Apollodoros, Bibliotheca, 3,14,2.
  3. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 242.
  4. Ovidius, Metamorphoses, 2,542.
  5. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 130.
  6. Apollodoros, Bibliotheca, 3,14,6.
  7. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 1,18,2.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.