Erichthonios (Atény)
Erichtonios alebo aj Erechtheus I. (starogr. Ἐριχθόνιος, Ἐρεχθεύς – Erichtonios, Erechtheus, lat. Erichthonius) je v gréckej mytológii syn boha Héfaista a bohyne zeme Gaie.[1]
Pôvod Erichthonia je v najstarších mýtoch dosť nejasný, podľa tradície sa ho po narodení ujala bohyňa Aténa a v uzavretom koši ho odniesla do svojej svätyne na aténsku Akropolu, kde ho potom strážili dva hady.[2] [3]
Svojim kňažkám, dcéram aténskeho kráľa Kekropa, Herse, Aglaure a Pandrosode[4] zakázala kôš otvoriť.[2][5] Ony však nevedeli potlačiť ženskú zvedavosť a striehli na vhodnú príležitosť, aby do koša nazreli. Tá príležitosť sa im naskytla, keď bohyňa Aténa odišla na Pallénu, aby odtiaľ prienesla vrch, ktorý mal slúžiť na lepšiu ochranu Akropoly.[3]
Pri otváraní koša ich však spozorovala vrana, ktorá to ihneď išla oznámiť Aténe.[2] Aténa sa veľmi nahnevala a aby sa vrátila čo najrýchlejšie, pustila vrch, ktorý na svojom mieste stojí dodnes a volá sa Lykabétos a ponáhľala sa do svojej svätyne. Keď ju sestry uvideli, zo strachu pred jej pomstou skočili z Akropoly do priepasti.[5][3][4]
Keď Erichtonios dospel, stal sa aténskym kráľom a do mýtov sa zapísal tromi významnými činmi. Ako prvý dal zapriahnúť koňa, ktorý zoral pluhom zem, potom nariadil, aby sa na počesť bohyne Atény konali každoročne slávnosti tzv. "Panathénaie" a každý štvrtý rok Veľké Panathénaie (Panathenajské hry). Za svoje zásluhy bol Erichtonios po smrti prenesený bohmi na nebo a premenený na súhvezdie Vozataja (Boóta), ktoré nám ho pripomína dodnes.[3]
Referencie a bibliografia
- Pausanias, Periégésis tés Hellados, 1,2,6.
- Ovidius, Metamorphoses, 2,542.
- Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 130.
- Pausanias, Periégésis tés Hellados, 1,18,2.
- Apollodoros, Bibliotheca, 3,14,6.