Hermesianizmus

Hermesianizmus je filozofickoteologické učenie Hermesa a jeho stúpencov, ktoré malo významný vplyv v katolíckej filozofii v Nemecku v 20. a 30. rokoch 19. storočia. Toto učenie vzniklo v súvislosti so znovuzosilnením katolicizmu v priebehu reštaurácie. Aby sa zabránilo nebezpečenstvu, ktoré vyplývalo pre vieru katolíckej cirkvi, jej teológiu a filozofiu z klasickej nemeckej filozofie, chcel Hermes podať nové filozofické zdôvodnenie katolíckej viery. Toto nové zdôvodnenie však už nemalo ísť tradičnou cestou scholastiky, ktorú Hermes považoval za zásadne prekonanú Kantom, ale malo sa zakladať na poznatkoch a zásadách súčasnej filozofie.

Hermesovým východiskom je zásada, že katolícka teológia môže ďalej existovať len vtedy, keď bude mať bezpečný filozofický základ, teda „Viere musí predchádzať dôkaz viery“. K tomu, aby teológ postupoval bezpečne, musí si predovšetkým zabezpečiť filozofický základ, na ktorom chce budovať a prinajmenšom tu sa smie riadiť len nutkaním rozumu, t. j. požiadavkou čistého rozumu, pričom pri nutkaní rozumu ide o riadenie sa metódou pozitívnej pochybnosti. Pochybovať všade tak dlho, ako je to len možné, a definitívne sa rozhodnúť až tam, kde k takému rozhodnutiu núti absolútne nutkanie rozumu.

Vedený metódou pozitívnej pochybnosti sa Hermes púšťa do riešenia troch základných problémov:

1. Existuje objektívna pravda, t. j. je človek schopný poznať vonkajší svet, ktorý je nezávislý od jeho vedomia?
2. Existuje Boh a aký je?
3. Je možné zjavenie Boha človeku a za akých podmienok ich treba prijať ako skutočné?

Hermes podáva na všetky tri otázky kladnú odpoveď:

1. Objektivita ľudského poznania sa zakladá na tom, že to, čo je dané v zmysloch, nepodlieha ľudskej ľubovôli. Aj praktický rozum vyžaduje rozumnú vieru v realitu vonkajšieho sveta sa objektivitu ľudského poznania. Len vtedy, keď sa pohybujeme v reálnom svete, možno vyžadovať mravné povinnosti.
2. Existenciu Boha dokazuje tradičný kozmologický dôkaz Boha.
3. Predpoklad zjavenia je nevyhnutný k tomu, aby všetci ľudia uznávali mravný zákon.

Katolícka cirkev hermesianizmus odsúdila v roku 1835 (pápež Gregor XVI.).

Hlavné námietky proti hermesianizmu boli negatívny postoj Hermesa k scholastike, pozitívna pochybnosť, pokus urobiť katolícku vieru závislú od ospravedlnenia rozumom, cirkevnopoliticky bol Hermes stúpencom učenia Febroniovho, ktoré malo demokratické črty a zdôrazňovalo nacionalitu v organizácii cirkvi.