Henri Braconnot

Narodil sa v Commercy, kde jeho otec pracoval ako advokát miestneho parlamentu. Po smrti svojho otca v roku 1787 začal študovať na základnej škole. Ako 13 ročný sa stal učňom farmácie v Nancy kde študoval farmáciu, chémiu a botaniku. Po dvoch rokoch opustil Nancy a nastúpil na vojenskú službu do nemocnice v Štrasburgu.

Medzi rokmi 1801 – 1802 žil v Paríži, tu študoval na rozličných školách a riadil sa profesormi ako Antoine François de Fourcroy, Jean Baptiste de Lamarck a Étienne Geoffroy Saint-Hilaire. Počas tohto obdobia sa venoval štúdiu štruktúry fosílii ktoré boli neskôr publikované.

Od roku 1802 až do smrti pracoval v Nancy, kde bol v roku 1807 vymenovaný ako riaditeľ botanickej záhrady a člen vedeckej akadémie mesta. Uskutočnil niekoľko výskumov pri rastlinnej asimilácie, organických kyselín, zloženiu rastlín a tukov. Dosiahol taktiež niekoľko menších úspechov v mineralógie a hydrológie.

V roku 1815 Braconnot opísal zloženie tukov. Oznámil fakt, že tuky sa skladajú z dvoch častí, tuhej (absolútny tuk) a olejovej (absolútny olej). Tento záver uskutočnil potom ako lisoval tuky za studena medzi dvoma filtračnými papierikmi. Ďalej, po zmydeľňovaní a acidifikácie Braconnot separoval pevnú časť podobnú „adipocire“ opísanej Fourcroyom v roku 1806. Nanešťastie, Braconnet nedokázal získať kyslé vlastnosti ktoré nakoniec viedli Michel Eugène Chevreula v roku 1820 ku objaveniu kyseliny steárovej.

I keď táto práca bola podobná práci Chevreula z roku 1813, list poslaný do odborného časopisu „Annales de Chimie“ požadoval o potvrdenie prvotného objavu Braconnotovej práce. Aplikovaním tejto metódy do laboratórnej praxe sa podarilo Bracoonovy objaviť použitie „absolútneho tuku“ (podobného steatínu objaveného u hydinového a ovčieho mäsa) pri výrobe sviečok. Substanciu pomenoval „céromimène“ (podobné vosku). Spolu so Simonim, francúzskym farmaceutom, v roku 1818 patentoval proces výroby sviečok. Vylepšený proces za použitia kyseliny steárovej bol patentovaný Chevreulom o sedem rokov neskôr.

Na poli rastlinnej chémie, Branconnot prispel ku izolácii a opísaniu niekoľkých zmesí ktoré sa neskôr podarilo rozložiť na základné produkty. Braconnot objavil kyselinu galitú, elagovú kyselinu a kyselinu pyrogalickú (pyrogalol) ktoré neskôr umožnili vývoj fotografického priemyslu. V roku 1811 taktiež objavil chitín v hubách, prvý známi polysacharid. V roku 1819, publikoval memoár kde opísal premenu dreva, slamy alebo vlny na cukor za pomoci kyseliny sírovej.

Meno glukóza bolo predstavené o 24 rokov neskôr Dumasom vďaka podobnosti získanej zo škrobu, celulóze a medu. Podľa rovnakého procesu, Braconnot získal „gelatínový cukor“ (neskôr pomenovaný ako glykokol, dnes glycín) z gelatínu a leucínu zo svalových vlákien. Neskôr, reakciou koncentrovanej kyseliny na dreve alebo vlne, Braconnot získal horľavý produkt, xylidín (prekurzor kolódiu), ktorý mohol byť zmenení na sklovitý náter. Táto substancia môže byť považovaná za prvý polymér alebo plastový materiál vytvorený chemikom.

V roku 1823 bol zvolený za korešpondentného člena Académie des sciences v Paríži. Počas svojho života publikoval 112 prác.

• Braconnot, sa vie et ses travaux. Nickles JM, Grimblot et veuve Raybois, Nancy 1856.
• Henry Braconnot, précurseur ignoré et émule de M.E. Chevreul. François M-Th, Oléagineux 1956, 11, 365.
• Le pharmacien et chimiste Henri Braconnot (Commercy 1780-Nancy 1855). Labrude P, Rev Hist Pharm 2003, 51, 61.

• cyberlipid.org: Biografia