Heinrich von Kleist

Pochádzal zo starej pruskej šľachtickej rodiny. Bol synom dôstojníka. Absolvoval francúzske gymnázium v Berlíne a v roku 1792 vstúpil do gardového pluku v sídelnom meste pruských kráľov Postupim. V roku 1796 sa zúčastnil na vojne proti Francúzskej republike. V roku 1799 armádu opustil a začal študovať právo, filozofiu, ale aj fyziku a matematiku v rodnom meste Frankfurt nad Odrou. Počas štúdia filozofie, najmä diel Immanuela Kanta, však prežil ťažkú vnútornú krízu, stratil náboženskú vieru i vieru v systém hodnôt vyznávaných dobovou spoločnosťou. Na základe tejto straty viery sa priklonil ku skepticizmu a iracionalizmu. Napokon sa vzdal aj pokračovania štúdia.

V roku 1800 sa presťahoval do Berlína, kde začal pracovať ako úradník na ministerstve financií. Zároveň sa tu stretával s mnohými literátmi, najmä prvými romantickými básnikmi (Friedrich de la Motte Fouqué, Ernst Moritz Arndt a ďalší). V roku 1801 podnikol cestu do Paríža. Počas spiatočnej cesty sa vo Švajčiarsku nadchol tamojšou krajinou a uvažoval nad tým, že by tam ostal žiť. Bol však bez finančných prostriedkov a navyše tu ochorel. Na jeseň 1802 po neho prišla jeho nevlastná sestra Ulrika, ktorá ho priviedla späť do Nemecka.

Žil striedavo v Weimare (tu sa spoznal s Goethem a Friedrichom Schillerom), v Lipsku a Drážďanoch. Napokon sa vrátil v roku 1804 späť do Berlína. V roku 1805 vstúpil do štátnej služby vo východopruskom meste Königsberg (dnes Kaliningrad, slov. Kráľovec). V roku 1807, po vojen medzi Francúzskom Napoleona I. a koalíciou Pruska, Ruska a Veľkej Británie, v ktorej protifrancúzska koalícia prehrala, ho na ceste do Drážďan francúzske orgány zatkli a následne uväznili ako pruského špióna v pevnosti Joux. Po vrátení slobody v roku 1808 v Drážďanoch vydával s Adamom Heinrichom Müllerom (1779 – 1829) časopis Phöebus. V roku 1809 podnikol krátku cestu do Prahy, kde chcel tiež vydávať patriotický časopis Germania. Po návrate do Berlína pracoval na prelome rokov 1810 a 1811 v novinách Berliner Abendblätter.

Náhrobný kameň von Kleista a H. Vogelovej na mieste ich samovraždy

Vnútorne skľúčený svojimi neúspechmi v spisovateľskej i novinárskej činnosti, sklamaný aj politickými udalosťami v Nemecku, sa napokon rozhodol ukončiť život samovraždou. Na dobrovoľný odchod zo sveta prehovoril aj svoju dôvernú priateľku Henriettu Vogelovú, ktorá trpela rakovinou v poslednom štádiu. Na brehu jazierka Kleiner Wannsee neďaleko od mesta Postupim najprv Kleist zastrelil Henriettu Vogelovú a následne aj seba. Obaja boli pochovaní na druhý deň na mieste ich samovraždy.[1]

Kleistove pokusy nájsť spoločníčku v ukončení života, vzťah s Henriette Vogelovou a ich následná samovražda sú zobrazené v celovečernom filme Láska šialená (orig.: Amour fou), ktorý vznikol v roku 2014 v rakúsko-luxembursko-nemeckej koprodukcii. Scenár napísala a film režírovala rakúska režisérka Jessica Hausner.

• FÖLDÉNYI, László F.: Heinrich von Kleist: Im Netz der Wörter. München : Mathes & Seitz, 1999.
• FÖLDÉNYI, László F.: Kleist umrie a umrie a umrie. In: Goyov pes. Bratislava : Kalligram, 2007, s. 150 – 164. ISBN 978-80-7149-942-8 (esej)

1. FÖLDÉNYI, László F.: Kleist umrie a umrie a umrie. In: Goyov pes. Bratislava : Kalligram, 2007, s. 160.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Heinrich von Kleist

• Životopis na webstránke www.cesky-jazyk.cz

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Heinrich von Kleist na českej Wikipédii.