Godfried Danneels

Narodil sa vo flámskej obci Kanegem. Študoval na Katolíckej univerzite v Leuvene a na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme. Počas štúdií bol v roku 1957 vysvätený za kňaza v rodnej obci. Neskôr sa venoval akademickej a pedagogickej činnosti. Ako odborník na liturgiku zavádzal vo svojej krajine liturgické reformy súvisiace so závermi Druhého vatikánskeho koncilu.

V roku 1977 ho pápež Pavol VI. vymenoval za antverpského biskupa. Vysviacku prijal 18. decembra 1977 z rúk belgického prímasa Suenensa. Takmer presne o dva roky vystriedal kardinála Suenensa a stal sa metropolitným arcibiskupom Mechelen-Brusel a prímasom Belgicka. Zároveň sa stal veľkým kancelárom Katolíckej univerzity v Leuvene a belgickým vojenským biskupom.[2] Po svojom nástupe do úradu belgického prímasa sa postupne stal rešpektovanou autoritou v belgickej spoločnosti aj v cirkvi. V súlade s tradíciou tzv. kardinálskych diecéz (diecézy, ktorých biskupi sa tradične menujú za kardinálov), medzi ktoré patrí aj Mechelen-Brusel, ho pápež Ján Pavol II. 2. februára 1983 vymenoval za kardinála s titulárnym chrámom Sant'Anastasia al Palatino. Kardinál Danneels bol blízky belgickej kráľovskej rodine, vykonával pre jej členov krstné, sobášne a pohrebné obrady. Zúčastnil sa ako kardinál-volič konkláve v rokoch 2005 aj 2013. V konkláve v roku 2005 bol spomínaný ako papabile.[3]

Kánonický vek, v ktorom je povinný predložiť pápežovi svoju rezignáciu z úradu, dosiahol v roku 2008. Pápež Benedikt XVI. ju prijal až v roku 2010.[4]

Kardinál Danneels bol považovaný za centristického a niekedy až liberálne zmýšľajúceho kardinála. V druhej polovici pontifikátu Jána Pavla II. sa názorovo vzdialil od Vatikánu najmä kvôli svojim názorom na synodalitu a kolegialitu v cirkvi v protiklade s centralistickou orientáciou Vatikánu.[5]

Bol zástancom ekumenizmu a podporovateľ Komunity z Taizé. Podporoval právnu definíciu zväzkov osôb rovnakého pohlavia.[6] Otvorene vystupoval proti zavedeniu možnosti eutanázie v Belgicku.

Belgická cirkev pod jeho vedením sa tiež nevyhla škandálom súvisiacim so sexuálnym zneužívaním mladistvých. Kardinál Danneels sa niekoľkokrát na rôznych úrovniach bránil pred obvineniami z nečinnosti alebo zo zamlčovania takýchto skutočností. Najznámejší je prípad biskupa z Brugg Rogera Vangheluwe, ktorý sexuálne zneužíval svojich maloletých synovcov. Kardinál sa o tejto skutočnosti dozvedel v roku 2010 niekoľko dní pred vypuknutím aféry a nekonal vo veci iniciatívne, čo veľmi poškodilo jeho reputáciu.[7]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Godfried Danneels

• Biografia na catholic-hierarchy.org
• Profil v biografickom slovníku kardinálov Salvadora Mirandu