Giuseppe Mazzini

Narodil sa v Janove v rodine lekára a univerzitného profesora Giacoma Mazziniho a jeho manželky Márie. Mladý Giuseppe bol mimoriadne inteligentný, čo mu umožnilo už v štrnástich rokoch začať študovať medicínu na univerzite v Janove. Neskôr však toto štúdium zanechal a začal študovať na právnickej a filozofickej fakulte. Roku 1827 skončil štúdium práva, advokátsku prax však vykonával len krátko.

Mazzini, vychovaný vo vlasteneckom duchu, videl svoje poslanie v boji za zjednotenie Talianska. Preto roku 1827 vstupuje do tajného spolku karbonárov, ktorý združoval talianskych vlastencov. Pod vplyvom júlovej revolúcie z roku 1830 vo Francúzsku sa zúčastnil na príprave povstania v Toskánsku. Bol však chytený a päť mesiacov strávil zatvorený v savonskej pevnosti. Počas pobytu dospel Mazzini k rozhodnutiu založiť nové vlastenecké hnutie, ktoré by malo vyššie a reálnejšie ciele.

Po prepustení z väzenia odišiel Mazzini do exilu. Cez Ženevu a Lyon prišiel až do Marseille, kde sa usadil na dva roky. Tu založil hnutie Mladé Taliansko (Giovine Italia). Úlohou hnutia bolo oslobodiť Taliansko od cudzej nadvlády a zjednotiť ho na republikánskom základe, pretože Mazzini iba túto formu štátneho zriadenia považoval za schopnú zabezpečiť národnú nezávislosť. Svoje myšlienky publikoval Mazzini v novinách Mladé Taliansko, ktoré sa tajne šírili po Taliansku.

Mazzini sa snažil pre myšlienku zjednotenia Talianska získať sardínsko-piemontského kráľa Karola Alberta. Poslal mu list s požiadavkou, aby sa stal kráľom Talianska a vypovedal vojnu Rakúsku. Kráľ však namiesto toho podpísal s Rakúskom vojenskú zmluvu. Mazzini preto naplánoval roku 1832 v Piemonte a Janove vzbury, ktoré však boli tvrdo potlačené. Mazzini bol v neprítomnosti odsúdený na trest smrti. Bol vypovedaný z Francúzska, odkiaľ zamieril do Švajčiarska. Roku 1834 pripravil povstanie v Savojsku, nebolo však úspešné.

Aktivity hnutia Mladé Taliansko boli podnetom ku vzniku podobných hnutí medzi nemeckými a poľskými emigrantmi. V apríli 1834 založil Mazzini v Berne tajnú organizáciu Mladá Európa, ktorej členmi boli hnutia Mladé Taliansko, Mladé Nemecko a Mladé Poľsko. Cieľom hnutia bolo zvrhnúť vládu dynastií a vytvoriť spolok slobodných a samostatných národov.

Na nátlak francúzskej vlády museli však radikálni emigranti roku 1837 opustiť aj Švajčiarsko, čím Mladá Európa stratila zmysel existencie. Mazzini odišiel do Londýna. Tu ďalej pracoval na prípravách povstaní za zjednotenie Talianska. Jedno sa uskutočnilo v Kalábrii roku 1844, ale nenašlo oporu a bolo zlikvidované políciou.

Keď v marci 1848 vypuklo povstanie proti Rakúšanom v Miláne a kráľ Karol Albert vyhlásil Rakúsku vojnu, vrátil sa Mazzini do Talianska. V Miláne začal vydávať časopis Ľudové Taliansko (Italia del popolo) a založil Taliansku národnú asociáciu (Associazione Nazionale Italiana). Po porážke pri Custozze 25. júla 1848 odišiel do zahraničia (Švajčiarsko). Keď bola vo februári 1849 vyhlásená Rímska republika, prišiel do Ríma a stal sa vodcom triumvirátu (ktorý okrem neho ešte tvorili Carlo Armelini a Arno Saffi). Po zásahu francúzskych vojsk v júli 1849 Rímska republika padla a Mazzini odišiel do Londýna.

V Londýne pripravoval nové povstania. Neúspešne sa skončilo povstanie v Miláne v roku 1853. Roku 1856 prišiel tajne do Janova, kde pokračoval v prípravách povstaní. Úspech však nedosiahol a vrátil sa do Londýna. Keď v roku 1859 vypukla vojna Sardínskeho-piemontského kráľovstva a Francúzska proti Rakúsku, vrátil sa do Talianska, ale do udalostí nezasahoval. Mazzini chcel riešiť národnú otázku demokraticky cestou zdola. Ministerský predseda Sardínsko-piemontského kráľovstva Camillo Cavour však presadil zjednotenie Talianska cestou zhora, opierajúc sa o spoluprácu piemontského kráľovského dvora a národného hnutia a o spojenectvo s Francúzskom. Vznikla monarchia, a nie republika, o ktorú sa snažil Mazzini. Roku 1870, keď bol proces zjednotenia Talianska zavŕšený obsadením pápežského štátu a Ríma, bol Mazzini zatvorený a opäť poslaný do exilu. S falošnými dokladmi sa vrátil späť do Talianska. Žil v Pise, kde 10. marca 1872 zomrel na zápal pohrudnice.

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Giuseppe Mazzini
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Giuseppe Mazzini