Ginkorasty

Oddelenie ginkorasty (iné názvy: [trieda alebo podtrieda alebo vetva] ginká alebo staršie ginkyá či ginkgá; lat. [oddelenie] Ginkgophyta alebo [trieda] Ginkgo(o)psida [=Ginkyoinae] alebo [podtrieda či vetva] Ginkgoidae) je taxón nahosemenných rastlín.

ginkorasty

Ginko biloba - plody
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Ginkgophyta
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

V užšom zmysle tento taxón zahŕňa len rad ginkotvaré (staršie: ginkgotvaré, ginkyokveté, ginkgokvetné; lat. Ginkgoales, Ginkyoales), zahŕňajúci ginko dvojlaločné (Gingko biloba) a s ním bezprostredne príbuzné vyhynuté druhy. V širšom zmysle (t.j. v niektorých systémoch) tento taxón zahŕňa aj viaceré ďalšie vyhynuté rady zaraďované v iných systémoch na iné miesta v systéme rastlín - napr. rady bernetiotvaré (Bernettiales), peltaspermotvaré (Peltaspermales), umkomasiotvaré (Umkomasiales), petrielotvaré (Petriellales) atď. (pozri najmä v článku lyginodendrorasty a pozri napr. Mičieta et al. 2018 a Anderson et al. 2007).

Taxón ginká sa zaraďuje buď ako samostatný taxón (oddelenie [potom sa volá ginkorasty], trieda, podtrieda či vetva) patriaci priamo pod nahosemenné rastliny alebo sa zaraďuje - najmä staršie alternatívne - ako jedna z tried oddelenia (alebo poddelenia) borovicorasty (lat. Phinophyt(in)a, Conipherophytina), ktoré patrí pod nahosemenné rastliny alebo patrí priamo pod cievnaté rastliny. Niektoré systémy formálne obsahujú oddelenie ginkorasty aj triedu ginká - oddelenie ginkorasty (v užšom zmysle) v nich zahŕňa triedu ginká (Ginkgopsida) ako jedinú triedu.

Zdroje vyššie uvedených troch odsekov sú: [1][2][3][4][5][6][7][8][9][10][11][12][13][14][15][16][17]

Ginkotvaré (Ginkgoales)

Systematika

rad ginkotvaré (Ginkgoales):

  • čeľaď †Karkeniaceae
  • čeľaď †Yimaiaceae
  • čeľaď †Umaltolepidiaceae
  • čeľaď †Schmeissneriaceae
  • čeľaď ginkovité (staršie: ginkgovité, ginkyovité; lat. Ginkgoceae) - napr. rod ginko (staršie: ginkgo, ginkyo; lat. Ginkgo, Ginkyo; pozri aj poznámku nižšie)
  • čeľaď †avaciovité (Avatiaceae)

Zdroje systematiky: [2][3]. Zdroje slovenských názvov: [12][11][15][18][16][17][19]

Poznámka: U niektorých autorov je rod ginko (Ginkgo) obmedzený len na druh ginko dvojlaločné a zvyšok toho, čo sa inde uvádza ako rod ginko (Ginkgo), je zaradený ako samostatný rod Ginkgoites.[1]

Znaky
Vejárovitý list ginka, rozdelený malým zárezom na dva laloky

Listy ginkotvarých sú vejárovito rozšírené a majú rovnobežnú žilnatinu. Fosílne listy boli často viaclaločné. U dnešného druhu ginko dvojlaločné sú väčšinou dvojlaločné (dva laloky sú oddelené rôzne hlbokým zárezom na konci listu), ale v niektorých prípadoch môžu byť aj celistvé, alebo viaclaločné. Tyčinky ginkotvarých tvoria klasy (jahňady), pohlavné bunky majú množstvo bŕv (na rozdiel od Pinopsida). Samičie orgány (megasporofyly) majú miskovito rozšírený koniec, na ktorom sa nachádza 2-5 vajíčok, ale dozrieva z nich zvyčajne iba 1. Osemenie je dužinaté s tvrdým semenom (plod svojím usporiadaním pripomína čerešňu).

Pôvod a vývoj

Ginkotvaré (a aj ostatné ginkorasty) majú iba jediného žijúceho zástupcu - ginkgo dvojlaločné, ktoré sa považuje za živú fosíliu.

Najstaršie fosílie ginkotvarých sú známe z obdobia permu, ide hlavne o rody Trichopitys a Polyspermophyllum, ktoré pravdepodobne patria do tejto skupiny. V druhohorách, dosiahli ginkorasty svoju najväčšiu diverzitu.

Samotný rod ginko (Ginkgo) je známy zo spodnej Jury z územia bývalého ZSSR (dnes považovaný za druh Ginkgo digitata). Najviac druhov ginkorastov je známych z Kriedy. Taxonomické členenie týchto fosílií je však niekedy dosť sporné a zle definované. Napr. niektorí autori neuznávajú rody Baiera (s listami s menej ako 4 žilkami v jednom segmente) a Sphenobaiera (listy bez listovej stopky), a začleňujú ich do rodu Ginkgo. V rode Ginkgo sporné, kde sú hranice ekologickej variability a kedy možno fosíliu považovať za samostatný druh. Oveľa ľahšie sa zaraďujú druhy u ktorých sa zachovali aj reproduktívne orgány (napr. pri druhu Ginkgo apodes 121 mil. rokov z územia Číny). Bez ohľadu na celkový počet druhov, boli ginká v období kriedy nepochybne bežné a dosť rozšírené, najmä na severnej pologuli.

Na konci druhohôr väčšina druhov vyhynula. Z obdobia treťohôr je známy už len Ginkgo adiantoides (veľmi podobný na súčasnému druhu ginko dvojlaločné), ktorý bol široko rozšírený po celej severnej pologuli. Koncom treťohôr ginko ustupuje v štvrtohorách ginko úplne mizne, hoci sa mu záhadným spôsobom podarilo prežiť niekde v horách na území Číny. Pôvodne ginko pestovali budhistickí mnísi a do Európy sa dostalo na začiatku 18. storočia.

Zdroje
  1. GIFFORD, Ernest M.. Ginkgophyte [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2020-01-17]. Dostupné online.
  2. TAYLOR, Thomas N.; TAYLOR, Edith L.; KRINGS, Michael. Paleobotany : the biology and evolution of fossil plants. 2nd ed. London : Academic Press, 2009. Dostupné online. ISBN 978-0-12-373972-8. S. 1028.
  3. ANDERSON, John Malcolm; ANDERSON, Heidi M.; CLEAL, Christopher J.. Brief history of the gymnosperms (classification, biodiversity, phytogeography and ecology). [s.l.] : South African National Biodiversity Institute, 2007. 280 s. Dostupné online. ISBN 978-1-919976-39-6. S. 6.
  4. ANDERSON, J. M., ANDERSON, H. M.: Heyday of the Gymnosperms: systematics and biodiversity of the Late Triassic Molteno fructifications, 2003, S. 19
  5. FRIIS, Else Marie; CHALONER, William G.; CRANE, Peter R.. The Origins of Angiosperms and Their Biological Consequences. [s.l.] : CUP Archive, 1987. 358 s. ISBN 978-0-521-32357-4. S. 306.
  6. INGROUILLE, Martin; EDDIE, Bill. Plants (Diversity and Evolution). [s.l.] : Cambridge University Press, 2006. 440 s. ISBN 978-1-139-45546-6. S. 217.
  7. obsah knihy Mičieta et al. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, 2018, dostupný online (pozri v článku nahosemenné rastliny)
  8. fns.uniba.sk, [cit. 2020-01-16]. Dostupné online.
  9. BARANEC et al. Systematická botanika, 2001, S. 8
  10. Prehľad taxónov - vyššie rastliny
  11. DOSTÁL, J; FUTÁK, Ján; NOVÁK, František Antonín. Flóra Slovenska. 1. vyd. Zväzok I : Všeobecná časť. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1966. 604 s. S. 249.
  12. ginko dvojlaločné. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 157. ; ginkovité. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 157.
  13. Systém živej prírody 2008
  14. rastlina. In: Encyklopédia Zeme. Ed. Juraj Činčura. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. (Encyklopédie Vydavateľstva Obzor.) S. 508 – 509.
  15. ginkgá. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 154.
  16. ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s.
  17. Doplnky k Slovenskej botanickej nomenklatúre. Slovenské odborné názvoslovie (Bratislava: Vydavateľstvo SAV), 1955, roč. III, čís. 11, s. 330 a nasl., 332. Dostupné online [cit. 2019-01-16]. ISSN 0560-3048.
  18. Ginkyo. In: Pyramída.
  19. MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.