Gary Moore

Ako jedenásťročný začal hrať na gitare a šestnásťročný sa stal členom dublinskej skupiny Skid Row. Po odchode zo skupiny, založil v roku 1973 Gary Moore Band a vydal debutový album Grinding Stone. O rok neskôr sa stal členom Thin Lizzy a nahral s nimi album Night Life. Potom sa pripojil ku skupine Colosseum II a v druhej polovici sedemdesiatych rokov s nimi vydal platne Strange New Flesh a Electric Savage.

V roku 1978 sa osamostatnil, nahral album Back on the Streets na ktorom sa spevácky spolupodieľal spevák, gitarista a basák Phil Lynott z Thin Lizzy. V roku 1979 sa titulnou piesňou a baladou „Parisienne Walkways“ z tohto albumu dostal prvýkrát do hitparád. Po albume Back on the Streets sa opäť vrátil do skupiny Thin Lizzy a spolupracoval na Black Rose. Nasledovalo turné po USA, ktoré ukázalo, že aj keď hudobne hardrocková skupina dobre ladí s keltsko-írskou melodickou gitarou Garyho Moora, jej divokosť a občasné drogové úlety mu nevyhovujú. Keď nezhody medzi nimi vyvrcholili, Moore sa schválne nedostavil opakovane na tri koncerty a dostal hodinovú výpoveď od manažéra skupiny.

Začiatkom osemdesiatych rokov zostavil kapelu G-Force a vydal rovnomenný album, ktorý nebol príliš úspešný. Znova začal hrať sólovo, v roku 1982 nahral Corridors of Power, potom nasledoval Victims of the Future. V roku 1985 naposledy spolupracoval s Philom Lynottom na protivojnovej skladbe Out in the Fields, ktorá sa nachádza na melodickom albume s írskymi hudobnými motívmi Run for Cover.

Začiatkom deväťdesiatych rokov sa Gary Moore vrátil k hudbe, ktorá ho formovala už v dospievaní, k blues, rockovému hudobnému základu. V roku 1990 nahral bluesový album Still Got the Blues, nasledovali After Hourse a Blues Alive. Po týchto albumoch sa spojil s hudobníkmi z niekdajšeho tria Cream bubeníkom Gingerom Bakerom a spievajúcim basgitaristom Jackom Brucom. Pod názvom BBM (podľa začiatočných písmen ich priezvisok) vydali v roku 1994 album Around the Next Dream. Z roku 1995 pochádza sólový album Blues For Greeny, ktorým vzdal úctu vtedy ťažko chorému Petrovi Greenovi zakladateľovi a vedúcemu skupiny Fleetwood Mac.

Gary Moore zomrel na infarkt srdca [4][5] vo veku 58 rokov, dňa 6. februára 2011, v skorých hodinách . V tom čase bol na dovolenke v hoteli Kempinski v meste Estepona v Španielsku so svojou priateľkou.

• Grinding Stone (1973)
• Back on the Streets (1978)
• G-Force (1980)
• Corridors of Power (1982)
• Dirty Fingers (1984)
• Victims of the Future (1984)
• Run for Cover (1985)
• Wild Frontier (1987)
• After the War (1989)
• Still Got the Blues (1990)
• After Hours (1992)
• Blues for Greeny (1995)
• Dark Days in Paradise (1997)
• A Different Beat (1999)
• Back to the Blues (2001)
• Scars (2002)
• Power of the Blues (2004)
• Old New Ballads Blues (2006)
• Close As You Get (2007)
• Bad for You Baby (2008)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gary Moore

• Oficiálna stránka