Günter Behnisch

V roku 1934 sa dvanásťročný Günter Behnisch spolu s rodinou presťahoval z Drážďan do Chemnitzu. Tesne po dovŕšení osemnásteho veku bol v roku 1939 povolaný do armády, kde počas 2. svetovej vojny pôsobil ako kapitán ponorky. Po vojne, v rokoch 1947 – 1951, študoval architektúru na Technickej univerzite v Stuttgarte.

Po škole pracoval v rokoch 1951 – 1952 pre Rolfa Gutbroda. Čoskoro sa osamostatnil a ešte v roku 1952 založil svoju vlastnú kanceláriu, v ktorej spolupracoval až do roku 1956 s Brunom Lambartom. V roku 1966 založil architektonickú kanceláriu Behnisch & Partner, ktorá existuje do dnes pod názvom Behnisch architekten. Súčasne sa stal Behnisch profesorom pre navrhovanie, priemyselné stavby a organizáciu výstavby na Technickej univerzite v Ulme. V rokoch 1967 až 1987 pôsobil tiež ako profesor architektúry na Technickej univerzite v Darmstadte. V roku 1982 sa stal členom Akadémie umenia v Berlíne a v roku 1984 mu bol udelený titul čestného doktora (Dr.h.c.) Univerzity v Stuttgarte. V roku 1996 bol jedným zo zakladateľov Saskej akadémie umení, kde viedol odbor architektúra až do roku 2000.

Od založenia Behnisch architekten sa v rámci kancelárie spočiatku zamerali na prefabrikované školské budovy. Nakoľko tento stavebný systém mal obmedzenú flexibilitu, firma začala tvoriť viac v modernom organickom štýle s výrazným vplyvom dekonštruktivizmu a využívaním veľkých transparentných plôch. Pomocou organickej architektúry mohli vo svojej tvorbe využiť viac rozmanitých a flexibilných foriem a ekologicky vyvážených návrhov. Cieľom návrhov je aj v súčasnosti robiť architektúru pre ľudí. Človek ako vnímateľ je zohľadnený už pri návrhu, pričom dôležitý je jeho dobrý pocit z priestoru. Behnisch pevne veri a navrhuje s myšlienkou, že inovátorské stavebné techniky a materiály pomáhajú napredovať novým možnostiam v architektúre.