Fyzickogeografické členenie Nemecka

Toto je článok o fyzickogeografickom členení Nemecka resp. fyzickogeografickej regionalizácii Nemecka.

Geomorfologické členenie Nemecka podľa BfN 2002/Riecken, Ries & Ssymank 1994

V Nemecku sa najčastejšie sa používa členenie Nemecka na prírodné oblasti (nem. naturräumliche Gliederung Deutschlands), čo je hierarchický systém územných celkov, tzv. prírodných oblastí (Naturraum) či prírodnooblastných jednotiek (naturräumliche Einheit), vymedzených na základe rôznych prírodných hľadísk. Z členení na prírodné oblasti je najznámejšie členenie od Bundeanstalt für Landeskunde z prelomu 50. a 60. rokov 20. storočia (pozri nižšie).

Členenie podľa BfLR 1960-1994 / Meynen - Schmithüsen 1953-1962 [1][2][3]

Toto je členenie podľa Bundesanstalt für Landeskunde und Raumforschung 1960-1994; jeho základ tvorí práca Meynen/Schmithüsen 1953-1962:

  • (?)Nord- und Ostsee – často vynechávaná položka
  • Severonemecká nížina
    • Lössbörden
    • Zentrales Norddeutsches Tiefland (Norddeutsches Heide-, Geest-, Hügel- und Flachland)
    • Nordostdeutsche Seenplatte
    • Marschen (Marschland)
    • Mecklenburgisch-Vorpommersches Küstengebiet
  • Stredonemecká vrchovina
    • Rheinisches Schiefergebirge
    • Niedersächsisch-Hessisches Bergland (Hessisches und Niedersächsisches Bergland)
    • Thüringisch-Bayerisch-Sächsisches Mittelgebirge (Östliche Mittelgebirgsschwelle)
    • Thüringer Becken
    • Harz
  • Schichtstufenland beiderseits des Oberrheingrabens –do roku 1978 súčasť Stredonemeckej vrchoviny:
    • Südwestdeutsches Stufenland
    • Oberpfälzisch-Obermainisches Hügelland – do roku 1968 patril pod Südwestdeutsches Stufenland
    • Nordfranzösisches Schichtstufenland
    • Oberrheinisches Tiefland
  • Alpenvorland
    • Voralpines Hügel- und Moorland
    • Nördliches Alpenvorland
  • Alpy:
    • Nördliche Kalkalpen (Nördliche Kalkhochalpen)
    • Schwäbisch-Bayerische Voralpen (Schwäbisch-Oberbayerische Voralpen)

Názvy úrovní položiek sú:

  • prvá úroveň (pozri vyššie): Großregionen 1. Ordnung (veľkoregióny 1. rádu)
  • druhá úroveň (pozri vyššie): Großregionen 2. Ordnung (veľkoregióny 2. rádu)
  • tretia úroveň (vyššie už neuvedená): Großregionen 3. Ordnung (veľkoregióny 3. rádu); tieto (väčšinou) zodpovedajú tzv. Gruppen naturräumlicher Haupteinheiten (skupinám prírodnooblastných hlavných jednotiek), resp. skrátene Haupteinheitengruppen (skupinám hlavných oblastí), ktoré možno ľahko spoznať podľa toho, že okrem názvu majú pridelený aj kód v podobe dvojciferného čísla. Gruppen naturräumlicher Haupteinheiten tohto systému sú uvedené nižšie za lomkami pod podnadpisom "Členenie podľa Bundesanstalt für Naturschutz 2008/Ssymank 1994".
  • štvrtá úroveň (vyššie už neuvedená): naturräumliche Haupteinheiten (prírodnooblastné hlavné jednotky), resp. skrátene Haupteinheiten (hlavné jednotky); tieto majú okrem názvu pridelený aj kód v podobe trojciferného čísla.
  • Naturräumliche Haupteinheiten sa ešte ďalej delia na niekoľko nižších úrovní jednotiek.

Istá dvojkoľajnosť systému, prejavujúca sa na úrovni Großregion 3. Ordnung – Gruppen naturräumlicher Haupteinheiten, vznikla tým, že historicky najprv vznikol systém zložený z naturräumliche Haupteinheiten a Gruppen naturräumlicher Haupteinheiten a vyššie úrovne členenia (t.j. Großregionen) boli k tomuto systému pridané až neskôr a kvázi nezávisle, takže Großregionen 3. Ordnung a Gruppen naturräumlicher Haupteinheiten miestami nie sú v detailoch celkom zhodné (kompatibilné).

Treba poznamenať, že názvy viacerých vyššie uvedených jednotiek nie sú ustálené (pevne stanovené sú teda len ich hranice).

Členenie podľa Klausing 1974/1988 [4]

Názvy úrovní položiek sú:

  • prvá úroveň (pozri vyššie): Großregionen (veľkoregióny)
  • druhá úroveň (vyššie už neuvedená): Regionen (regióny)
  • tretia úroveň (vyššie už neuvedená): Haupteinheitengruppen (skupiny hlavných jednotiek)
  • štvrtá úroveň (vyššie už neuvedená): Haupteinheiten (hlavné jednotky)

Členenie podľa priamo neuvedeného zdroja [5]

  • Severonemecká nížina
    • Norddeutsches Tiefland, Küsten und Meere
    • Meeresgebiete
  • Deutsche Mittelgebirgslandschaft
    • Zentraleuropäisches Mittelgebirgsland
    • Südwestliches Mittelgebirge/Stufenland
  • Alpenvorland
  • Alpy

Názvy úrovní položiek sú:

  • prvá úroveň (pozri vyššie): Naturräume 1. Ordnung (prírodné oblasti 1. rádu)
  • druhá úroveň (pozri vyššie): Naturräume 2. Ordnung (prírodné oblasti 2. rádu)
  • tretia úroveň (vyššie už neuvedená): Naturräume 3. Ordnung (prírodné oblasti 3. rádu; t.j. de facto Gruppen naturräumlicher Hauzpteinheiten podľa Bundesanstalt für Landeskunde und Raumforschung 1960-1994 alebo naturräumliche Haupteinheiten podľa Bundesanstalt für Naturschutz 2008)
  • štvrtá úroveň (vyššie už neuvedená): Naturräume 4. Ordnung (prírodné oblasti 4. rádu)

Alpenvorland aj Alpen sú zároveň Naturraum 1. Ordnung a Naturraum 2. Ordnung.

Členenie podľa Bundesanstalt für Naturschutz (?)2002/Riecken, Ries & Ssymank 1994 [6]

  • Meere und Küsten:
    • (?? D70 až D73)
  • Nordwestdeutsches Tiefland:
    • D21 až D28, D31 až D35
  • Nordostdeutsches Tiefland:
    • D01 až D13, D19, D20, D29
  • Westliche Mittelgebirge:
    • D36 až D47, D49 ažD52
  • Östliche Mittelgebirge:
    • D14 až D18, D48, D63
  • Südwestdeutsches Mittelgebirgs-/Stufenland:
    • D53 až D62, D69
  • Alpenvorland:
    • D64 až D66
  • Alpy:
    • D67 až D68

Uvedená prvá úroveň delenia sa nazýva Regionen (uvádza sa aj Großregionen alebo Großlandschaften). Druhá úroveň (t.j. kódy D##) je prevzatá zo systému Ssymank 1994 - pozri nižšie.

Členenie podľa Bundesanstalt für Naturschutz 2008/Ssymank 1994 [7][8]

  • Meeresgebiete:
    • D70 až D73
  • Norddeutsches Tiefland, Küsten und Meere:
    • D01 až D13, D19 až D35
  • Zentraleuropäisches Mittelgebirgsland:
    • D14 až D18, D36 až D52, D63
  • Südwestdeutsches Mittelgebirgs-/Stufenland:
    • D53 až D62, D69
  • Alpenvorland:
    • D64 až D66
  • Alpy:
    • D67 až D68

Názvy úrovní položiek sú:

  • prvá úroveň (pozri vyššie): Großlandschaften (veľkokrajiny)
  • druhá úroveň (pozri vyššie): naturräumliche Haupteinheiten (prírodnooblastné hlavné jednotky) alebo skrátene Haupteinheiten (hlavné jednotky); možno ich ľahko rozpoznať podľa toho, že majú okrem názvov pridelené aj kódy v tvare D##. Naturräumliche Haupteinheiten podľa tohto systému fakticky väčšinou zodpovedajú jednotkám Gruppen natürlicher Haupteinheiten v systéme podľa Bundesanstalt für Landeskunde und Raumforschung (pozri podnadpis vyššie); naturräumliche Haupteinheiten systému podľa Bundesanstalt für Landekunde und Raumforschung naopak predstavujú o jeden stupeň nižšiu úroveň delenia. Preto pozor na zámenu.

Delenie končí na druhej úrovni (t.j. na naturräumliche Haupteinheiten), preto sa často nižšie úrovne dopĺňajú zo systém podľa Bundesanstalt für Landeskunde und Raumforschung.

Nasleduje podrobnejší rozpis členenia podľa Bundesanstalt für Naturschutz 2008/Ssymank 1994. Nasledujúca hierarchia ukazuje tento systém, doplnený (iba) o 4 kurzívou vyznačené "medzipoložky" prevzaté z vyššie uvedeného systému BfN 2002/Riecken, Ries & Ssymank 1994. V zátvorke je vždy uvedený kód naturrämliche Haupteinheit podľa Ssymank 1994 a za lomkou pre informáciu starý kód, teda kód zodpovedajúcej/-cich Gruppe(n) naturräumlicher Haupteinheiten podľa Bundesanstalt für Landeskunde und Raumforschung 1960-1994/Meynen-Schmithüsen 1953-1962:

  • Meeresgebiete
    • Deutsche Bucht (D70/900)
    • Doggerbank und angrenzende zentrale Nordsee (D71/901)
    • Westliche Ostsee (D72/902)
    • Östliche Ostsee (D73/903)
  • Norddeutsches Tiefland, Küsten und Meere (porovnaj Severonemecká nížina)
    • Nordostdeutsches Tiefland
      • Mecklenburgisch-vorpommersches Küstengebiet (D01/71)
      • Nordostmecklenburgisches Tiefland mit Oderhaffgebiet (D02/72-73)
      • Rückland der Mecklenburg-Brandenburger Seenplatte (D03/74)
      • Meklenburská jazerná pahorkatina (D04/75)
      • Mecklenburg-Brandenburgisches Platten- und Hügelland sowie Luchland (D05/76-78)
      • Ostbrandenburgische Platte (D06/79)
      • Odertal (D07/80)
      • Spreewald und Lausitzer Becken- und Heiderland (D08/83-84)
      • Elbtalniederung (D09/87)
      • Elbe-Mulde-Tiefland (D10/88)
      • Fläming (D11/85)
      • Mittelbrandenburgische Platten und Niederungen sowie Ostbrandenburgisches Heide- und Seengebiet (D12/81-82)
      • Oberlausitzer Heideland (D13/89)
      • Erzgebirgsvorland und Sächsisches Hügelland (D19/45-46)
      • Mitteldeutsches Schwarzerdegebiet (D20/50)
      • Wendland und Altmark (D29/86)
    • Nordwestdeutsches Tiefland
      • Schleswig-Holsteinische Marschen und Nordseeinseln (D21/68)
      • Schleswig-Holsteinische Geest (D22/69)
      • Schleswig-Holsteinisches Hügelland (D23/70)
      • Unterelbniederung (Elbmarsch) (D24/67)
      • Ems-Weser-Marsch (D25/61)
      • Ostfriesisch-Oldenburgische Geest (D26/60)
      • Stader Geest (D27/63)
      • Lüneburské močiare (D28/64)
      • Dümmer Geestniederung und Ems-Hunte Geest (D30/58-59)
      • Weser-Aller-Tiefland (D31/62)
      • Niedersächsische Börden (D32/52)
      • Nördliches Harzvorland (D33/51)
      • Westfälische Tieflandsbucht (D34/54)
      • Kölner Bucht und Dolnorýnska nížina (D35/55, 57)
  • Zentraleuropäisches Mittelgebirgsland
    • Westliche Mittelgebirge
      • Unteres Weserbergland und Oberes Weser-Leinebergland (D36/36-37, 53)
      • Harz (D37/38)
      • Bergisches Land, Sauerland (Süderbergland) (D38/33)
      • Westerwald (D39/32)
      • Lahntal und Limburger Becken (D40/31)
      • Taunus (D41/30)
      • Hunsrück (D42/24)
      • Moseltal (D43/25)
      • Mittelrheingebiet (D44/29)
      • Eifel und Vennvorland (D45/27-28, 56)
      • Westhessisches Berg- und Beckenland (D46/34)
      • Osthessisches Bergland(Vogelsberg und Rhön) (D47/35)
      • Gutland (Bitburger Land) (D49/26)
      • Pfälzisch-Saarländisches Muschelkalkgebiet (D50/18)
      • Falcký les (Haardtgebirge) (D51/17)
      • Saar-Nahe-Berg- und Hügelland (D52/19)
    • Östliche Mittelgebirge
      • Horná Lužica (D14/44)
      • Sächsisch-Böhmisches Kreidesandsteingebiet (D15/43)
      • Krušné hory (D16/42)
      • Vogtland (D17/41)
      • Thüringer Becken mit Randplatten (D18/47-48)
      • Thüringisch-Fränkisches Mittelgebirge (D48/39)
      • Oberpfälzer und Bayerischer Wald (D63/40)
  • Südwestdeutsches Mittelgebirgs-/Stufenland
    • Hornorýnska nížina und Rhein-Main-Tiefland (D53/20-23)
    • Schwarzwald (D54/15)
    • Odenwald, Spessart und Südrhön (D55/14)
    • Mainfränkische Platten (D56/13)
    • Neckar- und Tauberland, Gäuplatten (D57/12)
    • Schwäbisches Keuper-Liasland (D58/10)
    • Fränkisches Keuper-Liasland (D59/11)
    • Švábska Jura (D60/09)
    • Franská Jura (D61/08)
    • Oberpfälzisch-Obermainisches Hügelland (D62/07)
    • Hochrheingebiet und Dinkelberg (D69/16)
  • Alpenvorland
    • Donau-Iller-Lech-Platten (D64/04)
    • Unterbayerisches Hügelland und Isar-Inn-Schotterplatten (D65/05-06)
    • Voralpines Hügel- und Moorland (D66/03)
  • Alpy

Členenie podľa V. Krála 1999 [9]

  • Hercynská stredná Európa
    • Stredoeurópska nížina
      • Pobrežie Severného mora
      • Pobrežie Baltského mora
      • Oblasť mladých morén
      • Oblasť starých morén
      • Nezaľadnená oblasť
    • Stredoeurópske vysočiny
      • Porýnska bridličnatá vrchovina
      • Rýnska priekopa a okolité hornatiny a stupňoviny
      • Stredonemecké hornatiny a kotliny
      • Česká vysočina
      • ...
  • Alpsko-karpatská oblasť
    • Alpy a okolité panvy
      • Predalpské plošiny a pahorkatiny
      • Alpy
      • ...
    • ...

Bodky znamenajú, že systém pokračuje mimo územia Nemecka.

Názvy úrovní položiek neexistujú.

Členenie podľa J. Kondrackého [10]

  • 3 Hercynská stredná Európa
    • 31 Nizina Środkowoeuropejska:
      • 311 Jutský polostrov
      • 312 "Pobrzeża Morza Północnego"
      • 313 "Pobrzeża Południowobałtyckie"
      • 314-316 "Pojezierza Południowobałtyckie"
      • 317 "Niziny Sasko-Łużyckie"
      • ...
      • 319 "Niziny Brabancko-Westfalskie"
    • 32 Stredonemecká vrchovina
      • 321 Ardeny
      • 322 Porýnska bridličnatá vrchovina
      • 323 Hesenská vrchovina
      • 324 Weserbergland
      • 325 Harz
      • 326 Thüringer Becken
      • 327 Thüringisch-Fränkisches Mittelgebirge
      • 328 Oberrheinische Mittelgebirgs-Stufenländer
      • 329 "Wyżyny Południowoniemieckie" (t.j. najmä Franská a Švábska Jura)
    • 33 Česká vysočina
    • ...
    • 35 "Francuskie Masywy i Kotliny"
      • 351 Parížska panva
      • ...
    • ...
  • 4 Alpská oblasť
    • ...
    • 42 (Südliches) Alpenvorland
      • ...
      • 422 Bayerisches Alpenvorland
      • ...
    • 43 Alpy
      • ...
      • 434 "Zewnętrzne Alpy Wschodnie"
      • ...
    • ...

Bodky znamenajú, že systém pokračuje mimo územia Nemecka.

Názvy úrovní položiek sú:

  • prvá úroveň (jednociferné číslo): megaregion (megaregión)
  • druhá úroveň (dvojciferné číslo): prowincja (provincia)
  • tretia úroveň (trojciferné číslo): podprowincja (subprovincia)
  • Za treťou úrovňou nasledujú ešte ďalšie úrovne (vyššie už neuvedené).

Literatúra

  • Emil Meynen (Hrsg.): Handbuch der naturräumlichen Gliederung Deutschlands. Selbstverlag der Bundesanstalt für Landeskunde, Remagen 1953-1962 (Teil 1, enthält Lieferung 1-5), ISBN B0000BJ19E
  • Emil Meynen (Hrsg.): Handbuch der naturräumlichen Gliederung Deutschlands. Selbstverlag der Bundesanstalt für Landeskunde, Remagen 1959-1962 (Teil 2, enthält Lieferung 6-9), ISBN B0000BJ19F

Pozri aj

Externé odkazy

Referencie

  1. , ,
  2. Král, V.: Fyzická geografie Evropy, 1999
  3. Kondracki, J.: Fizycznogeograficzna regionalizacja Niemiec i terenów przyległych w układzie dziesiętnym in: Przegląd Geograficzny, zv.LXIX, 1997
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.