Friedrich Gulda
Friedrich Gulda (* 16. máj 1930, Viedeň, Rakúsko – † 27. január 2000, Steinbach am Attersee) bol rakúsky klavirista[1] a hudobný skladateľ.
Friedrich Gulda | |||
rakúsky klavirista | |||
Narodenie | 16. máj 1930 Viedeň, Rakúsko | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 27. január 2000 (69 rokov) Steinbach am Attersee, Rakúsko | ||
Manželka | Paola Loew (1956 – r.1966) Yuko Wakiyama (1967 – r. 1973) | ||
Partnerka | Ursula Anders (1975 -) | ||
Deti | David Wolfgang, Paul Rico | ||
Odkazy | |||
Webstránka | gulda.at | ||
Commons | |||
Narodil sa v rodine učiteľa. Hre na klavír sa začal učiť v siedmich rokoch na Wiener Volkskonservatorium. Od roku 1942 študoval na Wiener Musikakademie) hru na klavír a hudobnú teóriu u Bruna Seidlhofera a Josepha Marxa.
V 16 rokoch získal prvú cenu na medzinárodnej súťaži v Ženeve a začal koncertné turné po svete. Z Viedne pochádzali ďalší dvaja vynikajúci klaviristi tej doby: Jörg Demus a Paul Badura-Skoda. Vyslúžili si názov „Viedenská trojka“.
Preslávil sa najmä ako interpret[2] diel Ludwiga van Beethovena, ale na svojich koncertoch hral i skladby Johanna Sebastiana Bacha, Wolfganga Amadea Mozarta, Franza Schuberta, Fryderyka Chopina, Claude Debussyho a Maurice Ravela.
Referencie
- Jean-Pierre Thiollet, 88 notes pour piano solo, "Solo nec plus ultra", Neva Editions, 2015, p.50. ISBN 978 2 3505 5192 0.
- Jean-Pierre Thiollet, 88 notes pour piano solo, "Solo nec plus ultra", Neva Editions, 2015, p.50. ISBN 978 2 3505 5192 0.