František Weiss

Jeho otec bol František Vajsz a matka Mária Šajčinová. Študoval na univerzite v Trnave, kde získal doktorát z filozofie a v roku 1770 sa stal univerzitným profesorom. Spočiatku vyučoval na jezuitských gymnáziách v Skalici, Rábe a v Košiciach.

Na trnavskej univerzite prednášal matematiku a astronómiu (od 1752). Na svojej alma mater bol tiež dekanom filozofickej fakulty (1770 – 1772) a rektorom (1775). Podľa plánov Maximiliána Hella postavil v Trnave hvezdáreň (1756) a od 1762 bol jej riaditeľom. V roku 1777 sa spolu s univerzitou presťahoval do Budína, kde vybudoval nové observatórium a prednášal praktickú astronómiu. Weiss ako prvý rozvíjal na Slovensku a v Budíne astronómiu na vedeckej úrovni. Konal pravidelné pozorovania a výsledky uverejňoval v zahraničí i v ročenke, ktorú sám vydával. Bol to vlastne prvý odborný prírodovedecký časopis v Uhorsku. František Weiss presne vypočítal polohu trnavského observatória, dlhodobo sledoval východy a západy obežníc Jupitera, konjunkcie planét a ich mesiacov, prechod Venuše popred slnečný kotúč a roku 1761 aj zatmenie Slnka. V sedemdesiatych rokoch 18. storočia bol Weissovým asistentom Juraj Šajnovič, ktorý neskôr sprevádzal Maximiliána Hella na ceste do Wardö. Na observatóriu sa konali aj pravidelné meteorologické pozorovania, merala sa teplota, tlak vzduchu, zrážky, oblačnosť a sila vetra.

• Záznam o narodení a krste v matrike farnosti Trnava; pokrstený ako Franciscus Vajsz
• Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.