Fletcher Christian

Fletcher Christian sa narodil v Moorland Close na hospodárskej usadlosti neďaleko Brigham Cumbrie ako druhý syn Karola Christiana (* 1729 – † 1768) a Anny Dixonovej (* 1730 – † asi 1812) Pochádzal zo 6 súrodencov z etnickej skupiny Manxovcov (angl. Manx people) žijúcich na ostrove Man v Írskom mori.

Jeho prarodičia John Christian (* 1688 – † 1745) a Brigita Senhouseová pochádzali zo starobylého rodu s rodokmeňom siahajúcim takmer až k Viliamovi Dobyvateľovi. Ich pôvodné priezvisko (McCrystyn) si neskôr zmenili na anglicky znejúce "Christian". Jeho matkini rodiča boli Jakub Dixon a Mary Fletcherová.

Nemal ešte ani štyri roky keď mu zomrel otec Karol. Matka Anna ako vdova nedokázala hospodáriť s peniazmi a narobila rodine obrovské dlhy (až 6500 libier), takže jej hrozilo väzenie. Usadlosť Moorland Close musela opustiť aj s troma deťmi a utiecť na ostrov Man, kde nemali na nich anglickí veritelia dosah. Trom starším Karolovým synom sa podarilo zohnať finančnú pomoc pre svoju matku 40 libier ročne, pretože žili vo veľkej biede. Sedem rokov žili v Cockermouthe, kde sa narodil jeho vzdialený príbuzný, mladší súčasník, Viliam Wordsworth (* 1770 – † 1850). Fletcher chodil do školy kde sa nemuselo platiť školné až do svojich deviatich rokov.

Už ako sedemnásťročný pravdepodobne z dôvodov finančného nedostatku nastúpil ku kráľovskému loďstvu. Ako osemnásťročný už slúžil na prvej vojenskej lodi HMS Eurydice na plavbe dlhej 21 mesiacov do Indie. Sedem mesiacov po plavbe mimo Anglicka bol povýšený z námorného kadeta na pobočníka poručíka. Dvakrát sa plavil s jemu osudným kapitánom Blighom na Jamajku. Príliš však neprišli ani počas tých plavieb do vzájomného kontaktu. Keď sa vracal domov sa zamiloval do mladej dedičky menom Izabela Curwen. Napriek tomu, že ho milovala si však vzala za manžela jedného z bratrancov pretože také bolo dedičské súdne rozhodnutie. Fletcher sa sklamaný vrátil späť k vojenskému námorníctvu. Cez rodinné známosti sa v roku 1785 dostal k posádke obchodnej lode Britannia, kde bol kapitánom poručík Wiliam Bligh a plavili sa dvakrát do západnej Indie.

V roku 1787 Joseph Banks, ktorý bol prezidentom Kráľovskej spoločnosti objednal ich posádku aj s kapitánom na plavbu prevážať sadenice chlebovníka z Tahiti do západnej Indie. Kráľovské námorníctvo zakúpilo pre ten účel novú loď Bethia, ktorú premenovali na HMS Bounty. Kapitán Bligh sám odporučil Fletchera na funkciu nižšieho dôstojníka na výpravu na Tahiti kde sa 26. októbra 1788 doplavili a strávili päť mesiacov.

S nákladom sadeníc chlebovníka vyplávali 4. apríla 1789 ale 1300 míľ západne od Tonga prepukla 28. apríla vzbura, ktorú zorganizoval Christian. Po vyhnaní kapitána s častou posádky sa pokúsil vybudovať kolóniu na ostrove Tubuai, ale tam ich napádal domorodý kanibalský kmeň, tak sa rozhodli vrátiť na Tahiti. Tam sa oženil 16. júna 1789 s dcérou jedného z náčelníkov nazývanou Maimiti. Na Tahiti zostali štrnásti členovia jeho posádky a štyria zostali verní kapitánovi Blighovi. Boli však donútení zostať na zadnej palube a robiť si svoju prácu, ďalší dvaja zostali nestranní, takže iba deviati vzbúrenci, šiesti tahitskí muži, a jedenásť tahitských žien sa dohodlo na tom, že vyplávajú hľadať nejaký ďalší ostrov kde by sa dalo žiť. Nakoniec zakotvili pri ostrove Pitcairn, keď vysťahovali loď, plávajúc na breh, vzbúrenec Matthew Quintal založil na nej požiar. Tento sexuálne nevyrovnaný vzbúrenec sa stal pre ostatných osudným aj preto, že sa neskôr snažil tahitských mužov zotročiť a bol hlavnou príčinou úmrtia väčšiny mužov, pretože zapríčinil na Pitcairne vzburu. Vzbúrenec Edo Young, využil každú situáciu a stal sa faktický vládca Pitcairnu, s pomocou Johna Adamsa. Christian často zostával utiahnutý vo svojej jaskyni. Situácia sa zhoršovala rastúcim nepriateľstvom medzi námorníkmi a tahitskými mužmi.

Niektorí z belochov museli zdielať traja jednu ženu medzi sebou. Napätie dosiahol kritický bod v roku 1793 keď prišla náhodná smrť manželky vzbúrenca Johna Viliama. Viliam požadoval náhradu a dostal jednu z tahitských žien. To zapríčinilo žiarlivé iskrenie a následne masaker známy na ostrove ako "Deň masakry". Zavčas ráno 20. septembra 1793, Tahiťania, vyzbrojení s ukradnutými mušketami a kyjakmi, začali zabíjať vzbúrencov v ich domovoch. Piati muži z Bounty boli zabití. Christian zastrelil dvoch a dorazil ich s kyjakom a kameňom. (pravdepodobne bol pochovaný blízko kde padol).

Americká lod Topaz, ktorá lovila tulene objavila Pitcairn v roku 1808 a našla tam len jediného žijúceho vzbúrenca Johna Adamsa, ktorý pred vzburou používal pseudonym Alexander Smith a deväť tahitských žien, ktoré už mali deti, ktoré zostali po zahynutých vzbúrencoch. John Adams a Maimiti tvrdili, že Christian na Pitcairne zahynul počas konfliktu medzi tahitským mužom a námorníkmi.

Podla svedectva jednej ženy z ostrova menom Jenny, ktorá opustila ostrov v roku 1817 bol Christian zastrelený počas práce na rybníku vedľa domu, kde bola jeho tehotná manželka. Taktiež boli zabití aj ďalší štyria námorníci-vzbúrenci a šesť tahitských mužov. Jeden zo štyroch námorníkov čo prežil spadol na útes, ale bol pod vplyvom drog, tak zomrel. Aj vzbúrenec Quintal bol neskôr zabitý zvyšnými dvoma námorníkmi po tom čo ich napadol.

John Adams dal protichodné informácie o Christianovej smrti návštevníkom, čo postupne navštevovali Pitcairn. Tvrdil, že Christian zomrel prirodzenou smrťou, že spáchal samovraždu, zošalel, bol zavraždený.

Priezvisko Christian prežilo Fletchera, aj jeho manželku Maimiti, taktiež aj ich syna menom "Thursday October Christian" (narodeného v roku 1790), dcéru menom Mary Ann Christian (nar. 1793). Povesť trvajúca viac ako dvesto rokov, že bol Fletcher Christian zavraždený, môže byť falošná. Mnoho úvah bolo aj v súvislosti s Fletcherovým návratom do Británie. Skôr sú však inšpirované len románom The Rime of the Ancient Mariner, ktorý napísal Samuel Taylor Coleridge (* 1772 – † 1834). Jeden z pozostalých z lode Bounty Peter Heywood prisahal, že videl chlapa, ktorý sa celkom podobal na Fletchera Christiana. Bolo to vraj v Plymouthe na ulici v roku 1808. Tak zapríčinil vznik legendy, že sa Christian nepozorovane vrátil do Anglicka. Rozporuplné tvrdenia Johna Adamsa túto legendu len umocnili.

Vzbúrenci si pri vylodení z Bounty nechali malú bárku, ak by ju potrebovali na rybolov, alebo na rýchly únik z ostrova. Keď britskí námorníci navštívili ostrov Pitcairn v roku 1814 spozorovali, že nikde nevidia bárku. Tajomný Adams však vysvetlil jej zmiznutie a odmietol ukázať návštevníkom Christianov hrob. Neexistuje kresba ani portrét, ktorý by verne vykresľoval Fletcherovu skutočnú podobu. Kapitán Bligh ho popísal ako 175 cm vysokého, počerného s tmavohnedými vlasmi, urastený, na ľavej strane hrudníka potetovaný, aj na chrbáte, krížoch a zadku. Jeho kolená trochu vyčnievali (nohy mal do oblúka).

Údajne bol dosť neurotický, vtedy sa mu vždy potili dlane až tak, že čokoľvek chytil, všetko zašpinil. Románový pohľad vykreslil Christiana ako víťaza, búriaceho sa proti tyranii, zatiaľ čo veľa historikov, čiastočne aj z britského námorníctva, odmietli Christiana ako sebeckého, neurotického, alebo dokonca ako krvilačného piráta.

Dnes je mnoho jeho potomkov žijúcich na Pitcairne, na Norfolku, ako aj mnoho potomkov ktorí sa odsťahovali do Austrálie a na Nový Zéland. Fletcherovi Christianovi a Maimiti sa narodil v roku 1793 mladší syn, ktorého pomenovali po Fletcherovom otcovi Karol.

• HMS Bounty
• Vzbura na Bounty
• William Bligh

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fletcher Christian na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).