Finančná gramotnosť

V 21. storočí je takmer každé rozhodnutie ovplyvnené alebo spojené s finančnou situáciou a financiami. Pre dobrú orientáciu musí človek obsiahnuť široký záber znalostí a schopností priamo aj nepriamo spätých s financiami. Informácie potrebné pre jeho rozhodovanie sa pritom veľmi rýchlo menia. Vzhľadom k prudkému rozvoju informačných technológií, ktoré umožňujú nové typy finančných procesov a transakcií, sa deti pohybujú v inom svete finančných operácií, než sa pohybovali ich rodičia. Významnú úlohu preto hrá pri šírení finančnej gramotnosti škola a formálny vzdelávací proces.

Koncept finančnej gramotnosti sa presadil ako samostatná téma medzirezortnej politiky v dobe poslednej svetovej ekonomickej krízy. V roku 2008 bola v rámci OECD vytvorená medzinárodná skupina pre finančné vzdelávanie (International Network on Financial Education - INFE).[1] Jej cieľom je hlavne zintenzívnenie finančného vzdelávania a podpora členských štátov vo vytváraní národných stratégií finančnej gramotnosti. V tom istom roku bol daný do užívania medzinárodný webový portál („International Gateway on Financial Education“ – IGFE),[2] ktorý má slúžiť ako jeden zo základných zdrojov informácií z oblasti finančného vzdelávania, ich sprostredkovania a k podpore aktivít INFE. V roku 2008 bola ustanovená „Expertná skupina pre finančné vzdelávanie“ ako poradný a konzultačný orgán Európskej komisie v tejto oblasti.[3]

Vláda Slovenskej republiky schválila „Návrh stratégie vzdelávania vo finančnej oblasti a manažmentu osobných financií“ v roku 2008 formou vládneho Uznesenia č. 447 z 2. júla 2008.[4] Na jeho základe vypracovala „Národný štandard finančnej gramotnosti“ (skratka NŠFG).[5] V ňom formulovala tieto štandardné návyky, ktoré by mali počas štúdia získať stredoškolsky vzdelaní občania:

• nájsť, vyhodnotiť a použiť finančné informácie,
• poznať základné pravidlá riadenia vlastných financií,
• naučiť sa rozoznať riziká v riadení vlastných financií,
• stanoviť si finančné ciele a naplánovať si ich dosiahnutie,
• rozvinúť potenciál získavania vlastného príjmu a schopnosť sporiť
• efektívne používať finančné služby,
• plniť svoje finančné záväzky,
• zveľaďovať a chrániť svoj majetok,
• porozumieť základným pojmom v oblasti finančníctva a sveta peňazí,
• orientovať sa v oblasti finančných inštitúcií (NBS, komerčné banky, poisťovne a ostatné finančné inštitúcie)
• orientovať sa v problematike ochrany práv spotrebiteľa a byť schopný tieto práva uplatňovať

Národný štandard finančnej gramotnosti obsahuje aj slovník dôležitých pojmov, ktorých význam by občania mali poznať. Obsahuje také výrazy, ako: akcia, americká hypotéka, anuitné platby, banka, bankomat, bankový ombudsman, bankový prevod, bankrot, bezúročné obdobie, debetný účet, bohatstvo, bonita, bonus, cashback, cenník, cenný papier, čistá mzda atď.[5]

Národný štandard bol rozpracovaný do týchto ôsmich základných kapitol:

• Človek vo sfére peňazí
• Finančná zodpovednosť
• Zabezpečenie peňazí
• Plánovanie a hospodárenie s peniazmi
• Úver a dlh
• Sporenie a investovanie
• Riadenie rizík a poistenie
• Slovník NŠFG

Táto definícia z dielne OECD obsahuje tri základné skupiny gramotnosti:

• V základnej vrstve se jedná o skupinu, kde nie sú potrebné veľké matematické schopnosti
• Vo vyššej úrovni finančnej gramotnosti má byť človek schopný základné princípy správne použiť v súvislostiach.
• Najvyššia úroveň predpokladá schopnosť aplikovať princípy v zložitých súvislostiach a konkrétnych, odlišných životných situáciách, aj s ohľadom na svoj sociálny (nielen finančný) život.

Všetky tri stupne finančnej gramotnosti sa dajú dosiahnuť v škole. No finančne gramotné (t.j. rozumné, zodpovedné) rozhodovanie ovplyvňujú aj nekognitívne faktory, ktoré formálny vzdelávací proces príliš ovplyvniť nedokáže.

Kognitívne faktory sú rozdelené do troch oblastí podľa vyššie opísanej zložitosti pochopenia: fakty (obsah) – práca s faktami (procesy) – situačné posúdenie (kontext).

• Prístup k informáciám a vzdelaniu - niektoré sociálne prostredia poskytujú viacej informácií a tak si zjednodušujú orientáciu vo svete financií
• Prístup k peniazom a finančným produktom - o fakticky nedostupných finančných produktoch človek nemáva dosť informácií
• Osobný postoj k finančným otázkam a sebadôvera pri ich riešení - tendencia k impulzívnemu konaniu, prehnanému riskovaniu, a podobne.
• Skutočné konanie, míňanie peňazí, ich ukladanie a šetrenie - finančná gramotnosť praktická, skutočné rozhodovanie v reálnych životných situáciách vybavuje človeka ďalšími skúsenosťami.

Robert Toru Kijosaki, americký podnikateľ, investor a spisovateľ, sa preslávil na začiatku nového tisícročia svojou knihou „Bohatý otec. Chudobný otec: čo bohatí učia svoje deti a chudobní nie“.[7][8] Z jeho pôsobenia odvodzujú niektoré komerčné subjekty finančnú gramotnosť ako súbor znalostí a schopností, ktoré slúžia k dosiahnutiu finančnej nezávislosti, ľudovo povedané bohatstva bez práce. R. Kiyosaki definuje termín „finančná nezávislosť“ ako stav, kedy celkový pasívny príjem človeka prekročí jeho celkové náklady. V tej chvíli môže odísť zo zamestnania bez toho, aby to ovplyvnilo negatívne jeho životnú úroveň. Hoci je prístup autora v niektorých smeroch inšpirujúci, je takéto poňatie len malou časťou celkového obsahu pojmu finančná gramotnosť. Predovšetkým celkom obchádza a banalizuje jeho etické aspekty (Nechajte druhých, nech na vás pracujú.)

• TA3 - O finančnej gramotnosti
• Test finančnej gramotnosti

• Uznesenie vlády SR č. 447
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Finanční gramotnost na českej Wikipédii.
• Programy na podporu finančnej gramotnosti zabezpečuje na Slovensku nezisková organizácia JA Slovensko