Feres (syn Iasóna)

Feres alebo Ferés (starogr. ΦέρηςFeres/iný prepis:Ferés, lat. Pheres) je v gréckej mytológii syn hrdinu Iasóna a jeho manželky Médeie.[1][2]

Médeia sa chystá zabiť svoje deti, autor:Henri Klagmann (1842-1871)

Keď sa Iasón s Médeou, s ktorou uzavrel manželstvo, vrátil po dlhej a strastiplnej cesty z Kolchidy so zlatým rúnom do rodného Iólku, kráľ Pelias mu ani napriek danému sľubu nechcel vydať vládu. Iasón sa preto za pomoci Médeie rozhodol Peliovi pomstiť.[3] Médeia najprv omladila Iasónovho otca Aisóna tak, že mu vypustila z tela krv a nahradila ju kúzelnou tekutinou.[2] Keď potom požiadali dcéry Pelia, aby rovnakým spôsobom vrátila mladosť aj ich otcovi, Médeia súhlasila a nariadila im aby mu v spánku prerezali hrdlo, ale vytečenú krv mu už Médeia nenahradila a Pelias umrel.[3] Pretože pomsta vedie len k novej pomste, Peliov syn Akastos následne Iásona s Médeiou z Iólku vyhnal.[3]

Útočisko nakoniec našli u korintského kráľa Kreonta. Po niekoľko rokov potom žili šťastne a Médeia porodila dvoch synov Fereta a Mermera. Iasón však znova zatúžil po moci a preto obrátil svoju pozornosť ku Kreontovej dcére Glauke,[2] ktorej sa tiež páčil a Kreón bol následne ochotný ho prijať za svojho zaťa a odovzdať mu vládu.[1] Iasón povedal Médeii, že ju stále ľúbi a svoj úmysel odôvodnil tak, že myslí na zabezpečenie svojich synov. Ale Médeia to nebola ochotná strpieť a jej veľká láska k nemu sa zmenila na veľkú nenávisť.[3] Jej následná pomsta bola strašná, najprv otrávila Glauku, potom aj Kreonta a manžela Iasóna potrestala vraždou ich vlastných detí Mermera a Feréta.[4] Médeia sa potom uchýlila pod ochranu aténskeho kráľa Aigea,[2] ten ju však za ďalší pokus zabiť jeho syna Thésea tiež vyhnal.[2] Médeia následne zmizla podľa niektorých mýtov na východe, údajne v zemi za riekou Tigris, v zemi ktorá v dostala po nej meno Média.[2][3]

Referencie a bibliografia

  1. Hyginus, Fabulae 25.
  2. Apollodoros, Kronika, 1,9,28.
  3. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 283–286.
  4. Hyginus, Fabulae 239.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.