Aigeus (Atény)

Aigeus alebo zriedkavo Egeus (starogr. Αἰγεύς – Aigeus, lat. Aegeus) je v gréckej mytológii syn kráľa Pandióna a jeho manželky Pélly, bol aténsky kráľ.

Bohyňa Themis a Aigeus, červenofigúrový kylix, cca. 440–430 pred Kr.

V dobe vlády kráľa Minoa na Kréte boli vzťahy s Aténami veľmi dobré obchodne i politicky, takže nebolo divu, že Kréťania súťažili na aténskych hrách. Na jedných týchto hrách sa zúčastnil vládcov syn Androgeós a zvíťazil. Aigeus ale neuniesol prehru domácich pretekárov a Androgea zabil. Jeho otec preto vyplával so silným vojskom proti Aténam a aby sa zabránilo vojne, bola dohodnutá krutá daň: Atény budú každých deväť rokov posielať sedem panien a sedem panicov na Krétu, kde budú obetovaní oblude Minotaurovi.

Keď nastal čas tretíkrát poslať obete, nechal sa medzi ne zaradiť nevlastný kráľov syn Théseus. Na Kréte potom v labyrinte v neľútostnom boji Minotaura zabil a s pomocou Ariadny, dcéry krétskeho kráľa, sa šťastne dostal z bludiska von.

Cestou na Krétu plávala Théseova loď pod čiernymi plachtami, na znamenie smútku, že vezie obete. S kráľom Aigeom sa dohodli, že ak sa bude Théseus vracať víťazne živý a zdravý, vytiahne biele plachty, aby otec túto radostnú správu videl už zďaleka. Lenže Théseus na to zabudol a tak kráľ, keď videl na obzore čierne plachty, domnieval sa, že Théseus v boji s Minotaurom zomrel a zo zúfalstva sa vrhol zo skaly do mora, ktoré bolo potom pomenované po ňom – more Egejské.

Za zmienku stojí, že u kráľa Aigea sa nakrátko objavila aj iná postava gréckych bájí – Médeia. Keď boli s Iasónom vyhnaní z Iólku, kde zabila kráľa Pelia a potom ešte Glauku i jej otca Kreóna. Toto vražedné dielo zakončila ešte zabitím svojich dvoch synov Mermera a Féreta. Poznačená toľkými vraždami sa potom uchýlila do Atén ku kráľovi Aigeovi, ale aj tam sa však pokúsila zabiť, tentokrát Thésea. Bola vyhnaná po tretíkrát a zmizla vraj niekde na východe za riekou Tigris.