Ferenc Mádl

V roku 1955 získal diplom na Fakulte politiky a práva na Univerzite Loránda Eötvösa. V rokoch 1961 až 1963 študoval na fakulte komparatívneho práva na univerzite v Štrasburgu. V roku 1964 získal akademický titul ,,kandidát politických a právnych vied“, v roku 1974 doktorandský titul na základe dizertačnej práce „Obchodná spoločnosť a ekonomická súťaž v práve Európskej ekonomickej integrácie“. V roku 1987 bol zvolený za čestného člena Maďarskej akadémie vied, v roku 1993 sa stal jej plnohodnotným členom. Vo svojich vedeckých aktivitách sa venoval najmä záležitostiam okolo občianskeho práva, súkromného medzinárodného práva a najzávažnejším právnym problémom súvisiacich s medzinárodnými ekonomickými vzťahmi a európskym právom. V rokoch 1984 až 1990 bol tajomníkom pre Vedecký oprávňovací výbor a od roku 1985 sa stal členom Harvardskej akadémie pre medzinárodné obchodné právo. V roku 1988 sa stal členom riadiaceho výboru Rímskej medzinárodnej inštitúcie zjednocujúceho súkromného práva známej ako UNIDROIT. V roku 1989 bol vymenovaný za hlavného sudcu vo Washingtone na medzinárodnom súde pre štátnych a zahraničných investorov. Okrem tohto postu zastával aj pozíciu asistenta pri vydávaní niekoľkých vedeckých časopisov, pracoval vo vedeckých organizáciách, taktiež bol členom niekoľkých medzinárodných akadémii. Prednášal na mnohých zahraničných univerzitách ako hosťujúci profesor a je autorom mnohých kníh a štúdií.

V rokoch 1956 až 1971 pracoval ako politický a právny spravodajca v hlavnej kancelárii Maďarskej akadémie vied. Od roku 1971 vyučoval ako docent na Maďarskej akadémii vied v oddelení Občianskeho práva, neskôr od roku 1973 pokračoval ako univerzitný konzultant. Medzitým, v rokoch 1972 až 1980 bol členom Maďarského akademického inštitútu pre politiku a právo a od roku 1978 do 1985 riaditeľom Inštitútu vied občianskeho práva. Bol taktiež riaditeľom Fakulty súkromného medzinárodného práva na budapeštianskej univerzite vied. Bol nezávislým politikom, nebol členom žiadnej politickej strany.

Do politického života vstúpil pri prechode Maďarska na demokratický režim v roku 1989. Od 23. mája 1990 do 22. februára 1993 bol ako minister bez portfólia vo vláde Józsefa Antalla poverený dohľadom nad Maďarskou akadémiou vied. Asistoval pri vytváraní vládnych vedeckých cieľov, ako aj pri bližšom dohliadaní na dodržiavanie daných úloh. V komisiách reprezentoval vládu, teda premiéra v otázkach týkajúcich sa medzinárodných inštitúcií. Spolupracoval s ministrom spravodlivosti v zahraničných záležitostiach a medzinárodných ekonomických vzťahoch. Od roku 1991 pôsobil ako vládny splnomocnenec pri výstavbe hydroelektrárne a vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros. Na úrade vlády sa ku koncu roka 1992 pod jeho predsedníctvom vytvoril výbor pre výskum umeleckých diel, ktoré boli ilegálne odsunuté z Maďarska do Sovietskeho zväzu počas a po 2. svetovej vojne; cieľ bol návrat týchto umeleckých diel späť do Maďarska.

1. augusta 1990 prevzal post predsedu výboru pre Úrad štátneho majetku, od 1992 tento post vykonával s vládnymi právomocami. V rovnakom čase sa stal aj predsedom Dozornej bankovej rady, túto pozíciu zastával do februára 1993. Taktiež vykonával funkciu riaditeľa Hlavného úradu pre dohľad a kontrolu Maďarskej akadémie vied a Národného vedeckého výskumného a finančného ústavu. V auguste 1990 bol menovaný za predsedu vládnej politickej rady pre vedu a v rokoch 1992 až 1993 viedol politický kabinet pre ľudské zdroje. V období medzi 22. februárom 1993 až 15. júlom 1994 bol ministrom kultúry a vzdelávania. Medzi februárom a júlom 1994 bol predsedom Výboru vysokého školstva, vedy a vzdelávania. V roku 1994 bol menovaný na čelo Národného kultúrneho fondu.

Stál ako kandidát opozičnej strany MDF-KDNP-Fidesz vo voľbách na prezidenta roku 1995. Od roku 1996 bol predsedom Maďarskej asociácie pre kooperáciu občianskeho práva. Od roku 1999 bol členom vedeckého poradného orgánu vo vláde Viktora Orbána. 15. marca 1999 bol ocenený Széchenyiho cenou za svoje medzinárodné vedecké úspechy v oblasti európskeho práva, súkromného medzinárodného práva a medzinárodného obchodného práva, taktiež aj za svoje vysokoškolské a vedecké organizačné úsilie. V septembri toho istého roku bol ocenený aj francúzskym rádom Légion d'honneur.

3. mája 2000 bol nominovaný stranou Fidesz a stranou FKGP na pozíciu prezidenta republiky a túto nomináciu následne prijal. Národné zhromaždenia Maďarska ho 6. júna 2000 zvolilo za prezidenta Maďarskej republiky, inaugurovaný bol 4. augusta 2000. Svoju funkciu vykonával podľa ústavy 5 rokov. Obdobie výkonu funkcie skončilo v roku 2005, pričom sa rozhodol, že v ďalšom volebnom období už kandidovať nebude. 8. novembra 2002 bol ocenený zlatou medailou Európskej nadácie Jeana Monneta, za jeho angažovanosť pre mier, pokoj, právo a solidaritu v Európe. Jeho predchodcom bol prezident Árpád Göncz, jeho následníkom bol zasa László Sólyom.

Bol ženatý, s manželkou Dalmou Némethy mali jedného syna a tri vnúčatá.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ferenc Mádl

• Mádl Ferenc
• Ferenc Mádl 2nd President of the Republic of Hungary.pdf