Extrémofil

Extrémofil (z lat. extremus znamenajúci „extrém“ a zo starogr. philiā (φιλία) znamenajúci „láska“) je organizmus, ktorý prežíva vo fyzických a geochemických extrémnych podmienkach škodlivých pre väčšinu života na Zemi.[1][2] V kontraste, ozganizmy, ktoré žijú v priemerných podmienkach sa nazývajú mezofily alebo neutrofily.

Termofily, sú druh extrémofilov, vytvárajú niektoré jasné farby termálneho prameňa Grand Prismatic Spring, Yellowstone.

Charakteristika

V 80. a 90. rokoch 20. storočia zistili biológovia, že mikrobiálny život je veľmi flexibilný a má schopnosť prežiť aj v extrémnych podmienkach (nikách, ktoré sú kyslé, alebo výnimočné horúce), ktoré sú úplne neobývateľné pre komplexné organizmy. Niektorí vedci sa domnievajú, že život na Zemi začal pri geotermálnych prieduchoch hlboko pod povrchom oceánu.[3]

Podľa astrofyzika Steinna Sigurdssona, existujú životaschopné endospóry staré 40 miliónov rokov, a je známe, že sú odolné voči žiareniu.[4] Niektoré baktérie sa našli v chladnom a tmavom prostredí antarktického jazera 800 metrov pod ľadom[5] a v Mariánskej priekope, najhlbšom mieste v oceáne.[6][7] Niektorým mikroorganizmom sa darí vnútri hornín do hĺbky 580 metrov pod morským dnom a 2,6 km pod morom na severozápadnom pobreží USA.[6][8] Podľa jedného z výskumníkom sa mikróby nachádzajú všade, sú extrémne prispôsobivé na podmienky a prežijú všade.[6] Kľúčom k ich adaptácii je zloženie ich aminokyselín, ovplyvňujúce ich skladanie bielkovín v konkrétnych podmienkach.[9]

Limity známeho života na Zemi.[10]
FaktorProstredie / zdrojLimityPríklady
Vysoká teplotapodmorské hydrotermálne prieduchyod 110 °C do 121 °CPyrolobus fumarii, Pyrococcus furiosus, Alvinella pompejana
Nízka teplotaľadod −17 °C do −20 °CSynechococcus lividus
Zásadité prostrediezásadité jazerápH > 11Psychrobacter, Vibrio, Arthrobacter, Natronobacterium
Kyslé prostredievulkanické pramene, kontaminovaná voda z ťažbypH od −0,06 do 1,0Bacillus, Clostridium paradoxum
Ionizujúce žiareniekozmické žiarenie, röntgenové žiarenie, rádioaktívny rozpadod 1 500 do 6 000 GyDeinococcus radiodurans, Rubrobacter, Thermococcus gammatolerans
Ultrafialové žiarenieslnečné svetlo5 000 J/m2Deinococcus radiodurans, Rubrobacter, Thermococcus gammatolerans
Vysoký tlakMariánska priekopa1 100 barPyrococcus sp.
Slanosťvysoká slanosťaw ~ 0,6Halobacteriaceae, Dunaliella salina
Desikáciapúšť Atacama (Čile), suché údolia McMurdo (Antarktída)~60 % relatívna vlhkosťChroococcidiopsis

Referencie
  1. Resistance of microorganisms to extreme environmental conditions and its contribution to Astrobiology. Sustainability, 2010, s. 1602–1623. DOI: 10.3390/su2061602.
  2. Life in extreme environments. Nature, 2001, s. 1092–1101. DOI: 10.1038/35059215. PMID 11234023.
  3. Mars Exploration Rover Launches - Press kit [online]. NASA, June 2003, [cit. 2009-07-14]. Dostupné online.
  4. BBC Staff. Impacts 'more likely' to have spread life from Earth [online]. BBC, 23 August 2011, [cit. 2011-08-24]. Dostupné online.
  5. GORMAN, James. Bacteria Found Deep Under Antarctic Ice, Scientists Say [online]. 6 February 2013, [cit. 2013-02-06]. Dostupné online.
  6. CHOI, Charles Q.. Microbes Thrive in Deepest Spot on Earth [online]. LiveScience, 17 March 2013, [cit. 2013-03-17]. Dostupné online.
  7. High rates of microbial carbon turnover in sediments in the deepest oceanic trench on Earth. Nature Geoscience, 17 March 2013, s. 284–288. Dostupné online [cit. 2013-03-17]. DOI: 10.1038/ngeo1773.
  8. OSKIN, Becky. Intraterrestrials: Life Thrives in Ocean Floor [online]. LiveScience, 14 March 2013, [cit. 2013-03-17]. Dostupné online.
  9. Protein Adaptations in Archaeal Extremophiles [online]. 2013. S. 1–14. Dostupné online. DOI:10.1155/2013/373275 (po anglicky)
  10. NASA Astrobiology Strategy [online]. 2015. S. 59. Dostupné online.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Extremophile na anglickej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.