Evanjelický kongregačný kostol (Plovdiv)

Kostol je známy aj ako Protestantský kostol (bulh. Протестантска църква – Protestantska cărkva),[5] Bulharský evanjelický kostol (bulh. Bългарска eвангелска църква – Bălgarska еvangelska cărkva),[5] alebo len Evanjelický kostol (bulh. Евангелска църква – Evangelska cărkva).[6][7]

Budova leží v centrálnej časti mesta Plovdiv[5][4] v severnom svahu pahorku Sachat tepe[5] na ulici Lejdi Strangford (bulh. улица „Лейди Странгфорд“, doslova ulica „Lady Strangford“) č. 31.[4] Lokalita pre stavbu budovy bola schválne vybraná v blízkosti hrobov manželov Meriamových, priekopníkov evanjelického hnutia v Plovdive.[1]

Prvý protestantský misionár navštívil Plovdiv v priebehu roku 1857. Jednalo sa o učiteľa na istanbulskej škole Robert Lisesi, doktora Cyrusa Hamlina.[5] V roku 1859 do mesta prišli dvaja americkí misionári William Meriam a James Clarke,[5][1] ktorým sa podarilo vzbudiť záujem a vytvorili si okolo seba okruh poslucháčov.[5] Ich pôsobenie sa tak ráta za počiatok protestantského hnutia v meste.[1][2] Ich aktivity nevzbudili negatívne ohlasy u osmanských autorít a tak v rámci svojho pôsobenia založili krátko po svojom príchode aj evanjelickú školu.[1] Evanjelická komunita v Plovdive sa rozrastala a v roku 1883 bola oficiálne uznaná miestnymi autoritami.[1]

Ku koncu 19. storočia sa v Plovdive objavil nový misionár, doktor filozofie a teológie[5][6] a architekt,[6] Georg Marsch.[5][6] Práve s jeho veľkým prispením sa v roku 1899,[5] potom čo bolo získané povolenie od osmanských autorít,[1] začala na severnom svahu pahorku Sachat tepe výstavba budovy evanjelického kostola.[5] Okrem toho, že sa doktorovi Marschovi podarilo získať povolenie, získal taktiež finančný dar zo Spojených štátov, ktorý v celej záležitosti významne pomohol.[6] V roku 1901 bol kostol vysvätený[1][2][3][2][4] pri príležitosti druhého generálneho zjazdu Evanjelických zborových cirkví v Plovdive.[2][3][2][4] V tomto roku bol kostol aj z veľkej časti dokončený.[4] Celkovo však výstavba trvala až do roku 1903[5][6] a na jeseň tohto roku bol kostol nakoniec oficiálne otvorený.[6]

V súčasnosti je kostol plne funkčný[1][2] a okrem domácej Bulharskej luteránskej cirkvi je využívaný aj veriacimi Arménskej evanjelickej cirkvi.[1]

Budova bola postavená podľa projektu architekta Georgiho Fingova.[5] Na projekte s ním spolupracoval aj misionár Georg Marsch, ktorý sa najviac zaslúžil o samotnú výstavbu a proces výstavby neskôr aj dozoroval.[6][3] Samotnou stavbou boli spočiatku poverení majstri z dediny Elešnica v razložskom okrese, nakoniec však bola dokončená v tej dobe uznávanou staviteľskou čatou pod vedením majstra Slava Rajčevskeho z rodopskej dediny Slavejno.[5] Kostol je postavený v neogotickom slohu[5][6][1][3] s charakteristickou strmou strechou.[5] Ako stavebný materiál pri výstavbe bol použitý granit[5][3][7] v podobe opracovaných tehlových blokov, ktoré boli z veľkej časti získané priamo na mieste z materiálu, ktorý ostal po rozobratí plošiny, ktorá stála na mieste pred výstavbou.[7] Veľké množstvo materiálu na výstavbu (cement, železo, dlaždice a tehly) bolo privezeného zo zahraničia, konkrétne z Talianska, Francúzska a Spojeného kráľovstva.[6] Výška budovy dosahuje 25 metrov.[7]

Evanjelický kostol je jedinou stavbou v Plovdive postavenou v neogotickom slohu.[6] Je taktiež najväčším evanjelickým kostolom na Balkánskom poloostrove.[3]

Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu[4]

Ako dôvod ochrany bola uvedená architektonická hodnota budovy.[4]

• Na západnej fasáde budovy v chrámovom dvore sa nachádza pamätná mramorová doska venovaná misionárovi doktorovi Marschovi a jeho bulharským pomocníkom Ivanovi Sečanovovi a Vălkovi Šopovovi za ich zásluhy pri vzniku kostola.[5]
• .Budova už od svojho vzniku priťahovala znaky miestnych výtvarných umelcov. Jeden z prvých obrázkov kostola bol namaľovaný krátko po jeho výstavbe vtedajším významným plovdivským umelcom Dimitărom Andreevom (Androm), pričom táto maľba bola neskôr použitá ako predloha poštovej pohľadnice.[5]
• Misionár William Meriam, jeden z priekopníkov evanjelického hnutia v Plovdive, zomrel v roku 1862 násilnou smrťou. Počas jeho cesty z Istanbulu do Plovdivu ho prepadli zbojníci, ktorých útok neprežil. Jeho žena Susan zomrela na týfus necelý mesiac po ňom. Náhrobky obidvoch sa nachádzajú v kostolnom dvore.[1]
• Doktor Georg Marsch, ktorý sa najviac pričinil o výstavbu kostola ostal žiť v Plovdive až do svojej smrti v roku 1913 a je v meste aj pochovaný.[6]

• 
  pohľad na kostol zvrchu z pahorku Sachat tepe
• 
  pohľad ku kostolu z ulice „Antim I“
• 
  celkový pohľad na kostol zo severovýchodu
• 
  celkový pohľad na kostol z juhozápadu
• 
  pohľad ku kostolu zo západu
• 
  pohľad na severnú fasádu kostola
• 
  pohľad na východnú fasádu kostola
• 
  pohľad na západnú fasádu kostola
• 
  pohľad na vstup do kostola v severovýchodnej časti areálu
• 
  detailný pohľad na kostolnú vežu zo severovýchodu
• 
  detailný pohľad na kostolnú vežu z juhozápadu
• 
  detailný pohľad na severovýchodný roh budovy

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Evanjelický kongregačný kostol (Plovdiv)