Eutropius

Eutropius (druhá polovica 4. storočia) bol rímsky pohanský historik, osobný zapisovateľ pamäti (magister memoriae) cisára Valenta, na príkaz ktorého spísal skrátené rímske dejiny, Breviarum ab Urbe condita (Súhrnné pojednanie od založenia Ríma). Eutropius sa zúčastnil perzského ťaženia cisára Juliana Apostatu (363). Podľa historika Georgia Codina zastával Eutropius údajne úrad komorníka už za vlády cisára Konštantína I.

Breviarium je najvýznamnejšie z rady súhrnných historických diel, ktoré sa tešili veľkej obľube počas neskorej antiky. Pozostáva z desiatich kníh, ktoré sa zaoberajú rímskymi dejinami od Romula až po smrť cisára Joviana (364). Prvých šesť kníh čerpá z Livia, siedma kniha zo Suetonia, pramene posledných troch kníh sú nám neznáme. Eutropiovo dielo je svojim zameraním elementárnou príručkou, nepokúša sa o vyčerpávajúci výklad dejín ani ich interpretáciu, ako to robil Tacitus. Naopak, jeho výklad je jasný a zrozumiteľný a jazyk čistý. Vďaka tomu si získal veľkú popularitu v neskorších dobách, kedy jeho historické dielo slúžilo pri výučbe latinčiny.

Ešte počas Eutropiovho života preložil latinskú dielo do gréčtiny Paianius. Na Eutropia nadviazali viacerí neskorší historici, medzi nimi i Paulus Diaconus, ktorý doplnil Eutropiovu prácu o udalosti až do vlády cisára Justiniána, a Landolfus Sagax, ktorý rozšíril Braviarum až do vlády byzantského cisára Leva V. Arménskeho (813 – 820).