Euroregión
Pod pojmom euroregión sa rozumie cezhraničná spolupráca najmenej dvoch susediacich regiónov v európskych krajinách. Cieľom takéhoto zrduženia je podpora a realizácia spoločných projektov na kultúrnej, sociálnej, hospodárskej a infraštruktúrnej úrovni. Spravidla ide o pohraničné teritóriá poznačené rovnakými atribútmi, ako vzdialenosť od hlavného mesta, zaostalejší vývoj, spoločná história a podobnosť lokálnych problémov. Euroregióny, ako také, nemajú žiadnu legislatívnu kompetenciu, sú dobrovoľným zoskupením obcí alebo vyšších územných celkov, ktoré si volia radu a prezídium. Rozhodujúcim orgánom je valné zhromaždenie. Majú však nárok na dotácie z fondov EU.
Euroregióny začali vznikať v západnej Európe už v 50. rokoch 20. storočia.[1] Ich zastrešujúcou organizáciou je Asociácia európskych cezhraničných regiónov, založená v roku 1971 v nemeckom Bonne.
Euroregióny na Slovensku
Na Slovensku bola snaha zakladať euroregióny od roku 1992, avšak vlády Vladimíra Mečiara v rokoch 1993 - 1998 neboli ich vzniku naklonené a akékoľvek aktivity cezhraničnej spolupráce na inej ako vládnej úrovni boli zastavené.[2] Až v roku 1999 vláda Mikuláša Dzurindu existenciu euroregiónov legislatívne ukotvila.[3] Od vtedy sú registrované tieto euroregióny:
- Euroregión Váh-Dunaj-Ipeľ
- Euroregión Beskydy
- Ipeľský Euroregión
- Euroregión Bílé-Biele Karpaty
- Euroregión Neogradiensis
- Euroregión Podunajského Trojspolku
- Euroregión Tatry
- Euroregión Slaná-Rimava
- Karpatský euroregión
- Euroregión Kras
- Združenie obcí – Južný región
- Euroregión Pomoravie
- Zemplínsky euroregión
- CENTROPA Euroregión (Metropolitný región Bratislava-Wien-Győr-Brno)
- Euroregión Západné Karpaty
- Ung - Tisza – Túr euroregión
- Euroregión Košice-Miskolc