Euboulides (syn Eucheira)

Euboulides alebo Eubulides (starogr. Εὑβουλίδης – Eubulidés, lat. Eubulides) bol grécky sochár v 2. storočí pred Kr.[1][2]

Kolosálna hlava bohyne Atény (poškodená) z pentelického mramoru. Bola nájdená v Aténach. Je zrejme kópiou sochy Atény od Eubulida, cca roky 27 pred Kr. – 14, Národné múzeum v Aténach

Eubulides, syn a žiak sochára Eucheira, pochádzal z atického dému Krópidai. Tvoril (najmä v Aténach) v polovici 2. storočia pred Kr.[1] Zachovali sa len fragmenty z jeho sochy a niekoľko jeho menom i s menom jeho otca signovaných podstavcov zo sôch, ktoré pôvodne vytvorili spolu.[3] Podstavce z diel, ktoré zhotovil sám našli napr. na aténskej Akropole (Loewy, IG II, 228 a), v Eleusíne (IG II² 4301[4]), vo fókidskom Hyampolise (Journ. Hell. Stud., xvi, 1896, pp. 307-308) a dva na aténskej Agore (Loewy, IG II, 228, 229).[1]

Cestovateľ Pausanias uvádza, že Eubulides bol autorom i darcom niekoľkých mramorových sôch, ktoré videl v Aténach: „V jednom stĺporadí sú umiestnené svätyne bohov a cvičisko (gymnasion) zvané Hermovo. Je v ňom tiež príbytok Pulytionov, v ňom podľa povestí napodobňovali niektorí významní Aténčania eleusinské mystéria. Za mojich čias však bol zasvätený Dionysovi. Tohoto Dionysa nazývajú Spievajúci (Melpomenos) asi z toho istého dôvodu, z akého tiež nazývajú Apolóna Vodca Múz (Músagetés). Je tam socha Atény Paiónskej, Dia, Mnémosyny, Múz a Apolóna, sú to dary a diela Eubulida, k tomu tiež Akratos, démón z družiny Dionysovej...“[5][1]

V Aténach sa zachovala časť podstavca so zvyškami jeho podpisu, mramorová hlava Atény a časť ženského trupu.[6] Podľa niektorých znakov štýl pôvodného zhotovenia tejto sochy by sa dal nazvať klasicistickým eklektizmom.[1]

Referencie a bibliografia
  1. Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Euboulides 4
  2. SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 332. (po nemecky)
  3. Inscriptiones Graecae, I.Eleusis 231
  4. Inscriptiones Graecae, IG II² 4301
  5. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 23-24.
  6. Giovanni Treccani. Enciclopedia italiana di scienze, lettere ed arti. Roma : Istituto Giovanni Treccani, 1932. S. 543.

Pozri aj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.