Essex (trieda lodí)

Projektovanie triedy Essex začalo v júni 1939. Parametre boli: celková hmotnosť 27 100 ton, akčný rádius 15 000 námorných míľ (27 800 km) pri rýchlosti 15 uzlov (27,8 km/h), maximálna rýchlosť 33 uzlov (27,8 km/h) a schopnosť operovať s 90-imi lietadlami leteckej skupiny. S vývojom situácie v Európe sa počet objednaných lodí postupne rozširoval. V júni 1940 boli pridelené prostriedky na tri lode, po páde Francúzska, v auguste 1940 boli pridelené prostriedky na ďalších 7 lodí, po útoku na Pearl Harbor ďalšie dve. V júni 1943 bolo objednaných ďalších 10 lodí. Celkovo bolo objednaných 26 lodí, postavilo sa ich 24. Na stavbe lodí triedy sa podieľalo päť lodeníc.

Porovnanie modernizácií triedy Essex medzi rokmi 1944 - 1960 pri pohľade zhora.

V rámci triedy sa lode líšili dĺžkou trupu spôsobenou prehnutou prednou časťou. Desať z nich malo trup s dĺžkou 265,8 m, a štrnásť s dĺžkou 270,6 m. Dĺžka na čiare ponoru bola u oboch typov rovnaká. U lodí s dlhším trupom bolo možné v prednej časti namontovať dva štvorhlavňové kanóny kalibru 40 mm. Pancier hlavnej (hangárovej) paluby mal hrúbku 6,4 cm, štvrtej paluby 3,8 cm. Letová paluba nebola pancierovaná. Bočný pás panciera mal premenlivú hrúbku od 6,4 cm do 10,2 cm.

Pohon zabezpečovali štyri lodné skrutky, poháňané štyrmi sadami parných turbín Westinghouse. Para sa vyrábala v ôsmich kotloch Babcock a Wilcox spaľovaním nafty. Umiestenie strojovní a kotlov bolo striedavé, aby sa zabránilo vyradeniu pohonu len jedným zásahom torpéda. Celkový výkon bol 150 000 konských síl (110 324 kW), zásoby paliva boli 6 100 až 6 300 ton.

Obrannú výzbroj tvorilo 12 diel kalibru 127 mm, a pôvodne osem štvorhlavňových kanónov kalibru 40 mm a 46 kanónov kalibru 20 mm. Kanónová výzbroj sa počas vojny doplňovala až skončila na čísle 17, resp. 18 štvorhlavňových 40 mm kanónov pri verziách s dlhším trupom a 58 20 mm kanónov. V roku 1945 boli niektoré jednohlavňové kanóny nahradené za dvojhlavňové a na dvoch lodiach sa tiež skúšali štvorhlavňové guľomety kalibru 12,7 mm proti útokom kamikadze.

Letová paluba mala rozmery 32,9 m x 262,7 m. Bola vybavená troma výťahmi, hydraulickým katapultom Mark IV B a dvoma záchytnými systémami v zadnej a j prednej časti paluby. Predný bol ako nepraktický odstránený až v roku 1944. Hangárová paluba bola otvorená, čo umožňovalo zahrievať lietadlá, ešte pred vyvezením na letovú palubu. Mala však možnosť uzatvorenia sťahovacími roletami z vlnitého plechu.

Počas trvania vojny sa na lodiach robili viaceré úpravy a po skončení vojny prešli niekoľkými modernizačnými programami.

V priebehu druhej svetovej vojny bolo dokončených 17 lodí: USS Essex (CV-9), USS Yorktown (CV-10), USS Intrepid (CV-11), USS Hornet (CV-12), USS Franklin (CV-13), USS Ticonderoga (CV-14), USS Randolph (CV-15), USS Lexington (CV-16), USS Bunker Hill (CV-17), USS Wasp (CV-18), USS Hancock (CV-19), USS Bennington (CV-20), USS Bon Homme Richard (CV-31), USS Shangri-La (CV-38), USS Boxer (CV-21), USS Antietam (CV-36) a USS Lake Champlain (CV-39).

Po druhej svetovej vojne bolo postavených ďalších 6 lodí: USS Leyte (CV-32), USS Kearsarge (CV-33), USS Princeton (CV-37), USS Tarawa (CV-40), USS Valley Forge (CV-45) a USS Philippine Sea (CV-47).

Ako posledná bola dokončená v roku 1950 už podľa zmeneného projektu USS Oriskany (CV-34).

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Essex (trieda lodí)

• STILLE, Mark. Letadlové lodě Námořnictva USA postavené za 2. světové války. Praha : Grada publishing, a.s., 2008. 48 s. ISBN 978-80-247-2421-8. (česky)