USS Hornet (CV-12)
USS Hornet (CV-12) bola americká lietadlová loď triedy Essex (verzia s tzv. krátkym trupom). Loď sa v radoch amerického námorníctva zúčastnila druhej svetovej vojny a vietnamskej vojny. Pôvodne bola pomenovaná USS Kerseage, ale bola premenovaná na počesť lietadlovej lode USS Hornet (CV-8), potopenej v bitke pri ostrovoch Santa cruz v októbri 1942.
| USS Hornet (CV-12) | |
_underway_in_the_Pacific_Ocean_on_5_December_1968_(KN-18759).jpg.webp) USS Hornet (CV-12) pri nasadení vo Vietnamskej vojne 5. decembra 1968. | |
| Základná charakteristika | |
|---|---|
| Štát | Spojené štáty  |
| Druh | lietadlová loď |
| Staviteľ | Newport News Shipbuilding, Virgínia |
| Začiatok výstavby | 3. august 1942 |
| Dátum spustenia na vodu | 30. august 1943 |
| Dátum prevzatia námorníctvom | 29. november 1943 |
| Dátum potopenia (vyradenia) | 26. jún 1970 vyradená, premenená na múzeum |
| Dĺžka | 270,66 m |
| Šírka | 44,95 m |
| Ponor | 10.41 m |
| Štandardný výtlak | 27 208 ton |
| Bojový výtlak | 34 881 ton |
| Posádka | 2682 |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pancierovanie prova a korma | 100 mm |
| Pancierovanie paluba | 37 mm |
| Hlavná výzbroj | 12× 127 mm (4×2,4×1) |
| Pomocná výzbroj | 32×40 mm, 46×20 mm |
| Lietadlá | x 90 |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | 8 parných kotlov 3 600 kPa 4 parné turbíny Westinghouse 4 lodné skrutky 150 000 hp (110 000 kW) |
| Maximálny dosah | (32,7 u.) |
Druhá svetová vojna
_damaged_flight_deck_1945.jpg.webp)
Zákazka na výstavbu lode bola zadaná 9. septembra 1940. Jej kýl sa začal stavať 3. augusta 1942. Lodenice Newport News shipbuilding ju dokončili na sklonku roku 1943 ako v poradí siedme plavidlo triedy Essex. Po premenovaní na „Hornet“ sa stala ôsmou loďou amerického námorníctva v poradí nesúcu toto meno.
Začiatkom roku 1944 podporoval Hornet vylodenie na Novú Guineu, v máji sa zúčastnil náletov na Truk a v júni podporoval inváziu na Mariány. Počas toho sa zapojil do bitky vo filipínskom mori. Potom bol Hornet nasadený pri znovu obsadení Filipín – v bitke pri Leyte a potom pri náletoch na japonské ostrovy a invázii na Okinawu. Hornet sa tiež podieľal na potopení najväčšej bojovej lode sveta – japonskej Jamato, ktorá sa v rámci operácie Ten-go vydala na samovražednú misiu aby sa pokúsila odraziť spojeneckú inváziu na Okinawu. Počas druhej svetovej vojny loď neutrpela žiadne bojové poškodenia, len v júni 1945 jej letovú palubu poškodil tajfún Cobra.[1]
Povojnová služba
V rokoch 1947-1955 sa Hornet nachádzal v rezerve, kde prešiel čiastkovou modernizáciou. Neskôr bola loď prestavaná ešte výraznejšie a dostala napríklad uhlovú letovú palubu. Po znovuzavedení do služby čakalo Hornet bojové nasadenie vo vietnamskej vojne.
Účasť na programe Apollo
Zaujímavý je tiež podiel lode na americkom kozmickom programe Apollo. Hornet asistoval pri suborbitálnom skúšobnom lete AS-202 rakety Saturn IB s veliteľským modulom, neoficiálne nazývaného Apollo 3. Veliteľský modul, vylovený z mora počas tejto misie, je dnes súčasťou expozície na palube lode. Posádka Hornetu potom vylovila posádky prvých dvoch pilotovaných misií, ktoré pristáli na Mesiaci. V júli 1969 to bolo Apollo 11 a v novembri 1969 Apollo 12. Miesta, kde sa posádka Apolla 11 po prvýkrát dotkla paluby Hornetu sú na lodi dodnes vyznačené.
Vyradenie a ďalší osud
Definitívne vyradenie lode nastalo v roku 1970. Potom bola loď premenená na plávajúce múzeum a od roku 1998 sprístupnená verejnosti. V súčasnosti kotví na kalifornskej námornej základni v Alamede.
Referencie
- STILLE, Mark. Letadlové lodě Námořnictva USA 1942–45. Lodě postavené za 2. světové války. Praha : Grada, 2008. S. 21.
Externé odkazy
- Muzeum USS Hornet (anglicky)