Erzurum

V staroveku patrila oblasť viacerým lokálnym veľmociam. Významnejšie dejiny mesta sa začínajú vrámci Veľkého Arménska, keď mesto nieslo názov Karin a bolo provinčným centrom. Po rozdelení Arménska medzi Rímsku ríšu a Peržanov v roku 387 prešlo do rúk Rímskej ríše. Rimania mesto prestavali a premenovali na Theodosiopolis po cisárovi Theodosiovi I. Mesto bolo významnou pohraničnou pevnosťou proti Perzskej ríši, čo živilo záujem rímskych (a byzantských) vládcov o jeho opakované opevňovanie.[1]

Prvýkrát bolo mesto Arabmi dobyté už v roku 653 za vlády kalifa Utmána, avšak následne bolo znovu získané a jeho majitelia sa striedali až do vlády Konštantína V. Začiatkom 8. storočia bolo mesto dobyté arabskými Umájjovcami a stalo sa centrom miestneho emirátu. Dôležitú úlohu v regionálnych dejinách však zohrávali vplyvné arménske rody. V 10. storočí oslabla moc kalifátu a mesto v roku 949 znovu obsadili Byzantínci pod vedením Theofila Kurkua, starého otca neskoršieho cisára Jána I. Mesto v tomto období obývali najmä Arméni a Gréci. Za vlády Bazila II. bolo mesto centrom ibérijskej thémy.[1][2]

Po bitke pri Mantzikerte sa mesta zmocnili Seldžuci. Miestny klan Saltukovcov sa však v nasledujúcom období podobne ako iné skupiny v Malej Ázii dokázal od centrálnej moci v Seldžuckej ríši pomerne osamostatniť a vládnuť ako nezávislá dynastia. V tomto období mesto získava názov podobný súčasnému názvu (Arzan al-Rum a podobné ekvivalenty).[2][1] Oblasť bola v tomto období miestom bojov medzi Gruzínskym kráľovstvom a tureckými panovníkmi. Samotné mesto sa ako centrum saltuckej moci stalo významným centrom obchodu a kultúry Východnej Anatólie. V roku 1201 mesto získala seldžucká Rumská ríša. Už čoskoro však do oblasti vtrhli Mongoli, ktorý mesto dobyli a vyplienili. Miestni vládcovia navyše Mongolom museli platiť veľkú daň.[2] Lokálnou veľmocou sa následne stala mongolská ríša Ilchanát. Krátko moc nad mestom držal aj Tímúr a následne sa mesto stalo súčasťou Akkojunluskej ríše. V 16. storočí mesto získala perzská dynastia Safíjovcov, avšak už v roku 1514 osmanský sultán Selim I. mesto pričlenil k Osmanskej ríši.[2]

V rámci Osmanskej ríše sa mesto stalo centrom rovnomenného ejalétu. Naďalej bolo ohrozované Safíjovskou Perziou, avšak strategická pozícia na karavánovej ceste z Iránu do Burzy z neho robila i centrum obchodu.[2] Významné boli miestne revolúcie - revolúcia správcu (pašu) Abazu Mehmeda. a povstanie Dželali (pomenované podľa nepravidelných anatolských jednotiek). Mesto v tomto období prešlo i pod dočasnú správu Iránu, avšak následne bolo v roku 1747 opätovne vrátené Osmanom. V rusko-iránskych konfliktoch zohrávalo mesto dôležitú úlohu i naďalej - v roku 1821 sa pri Erzurume uskutočnila veľká bitka v ktorej boli Osmania porazení a v meste bol následne v roku 1823 uzavrený Erzurumský mier. V roku 1847 bol v meste uzavrený ďalší mier s Iránom.

Mesto bolo takisto viackrát obsadené Rusmi. Prvýkrát v roku 1829. I napriek ďalšie bojom v okolí mesta sa ho Rusom druhýkrát podarilo dobyť v priebehu rusko-tureckej vojny v rokoch 1877 až 1878. Po zmluve zo San Stefano však bolo mesto opätovne Osmanom vrátené. Tretíkrát mesto Rusi získali v roku 1916, avšak po mieri v Brest-Litovsku bolo mesto tretíkrát vrátené Turkom.[2] Významnú úlohu mesto zohralo v dejinách rodiacej sa modernej Tureckej republiky. V roku 1919 sa v meste konal Erzurumský kongres, jedna z prvých udalostí Tureckej vojny za nezávislosť.[3]

Koncom 19. storočia sa v meste pre hamídijské masakry (arménska genocída) znížila arménska kresťanská populácia a prevahu získalo turecké obyvateľstvo.