Epigoni (mytológia)

Epigoni alebo epigóni (starogr. Ἐπίγονοι – Epigonoi, latinsky Epigoni) sú v gréckej mytológii potomkovia vojvodcov z vojny Siedmi proti Tébam.

Prvá vojna proti opevneným Tébam nebola dlhá a útočiacej armáde priniesla skazu. Všetci vojvodcovia padli s výnimkou argejského kráľa Adrasta. Mesto sa ubránilo.

Ich synovia prisahali, že smrť svojich otcov pomstia. A tak o desať rokov vojsko Argu a ich spojenci opäť zaútočili na doposiaľ nepokorené Téby.

Vodcov prvej vojny bolo sedem, Epigonov sa uvádza deväť:

• Aigialeus – syn Adrasta
• Alkmaión a Amfilochos – synovia Amfiaraa
• Diomédes – syn Tydea
• Eurylaos – syn Mékisthea (bol Adrastov brat, ale nie vždy uvádzaný ako jeden zo siedmich)
• Promachos – syn Parthenopaia
• Sthenelos – syn Kapanea
• Thersandros – syn Polyneika
• Polydóros – syn Hippomedonta

Vojská vytiahli do boja za priaznivých znamení bohov. Vojvodcovia sa tiež pýtali veštcov a z Delf sa dozvedeli, že ťaženie bude víťazné, ak bude vojenskej výprave veliť Amfiaraov syn Alkmaión. Ten dlho aj so svojím bratom Amfilochom váhal, či ísť do vojny, alebo nie a tak rozhodnúť o tom mala ich matka Erifylé. A tu sa história opakovala: Thersandros – rovnako ako pred rokmi jeho otec Polyneikes – podplatil kráľovnú čarovným plášťom od pramatky rodu Harmonie. Erifylé dar bez ostychu prijala a svojich synov poslala do vojny.

Boj začal pod hradbami Téb a tam zahynul ako prvý a jediný z dobyvateľov – Aigialeus, syn Adrasta. Tébania si vypočuli veštbu svojho rodáka Teiresia, ktorý hovoril: vaše mesto bude vyplienené; hradby budú pevné len do tej doby, kým bude žiť čo len jediný z pôvodných dobyvateľov, teda Adrastos; a Adrastos zomrie žiaľom, ak sa dozvie o smrti svojho jediného syna. Preto Teiresias radí Tébanom, aby opustili svoje mesto a utiekli. A on, veštec, zomrie v okamihu, keď Téby padnú do rúk Argejčanov.

Tébania poslúchli a za tmy so svojimi rodinami a s najnutnejším majetkom opustili mesto. Putovali dlho a aj ďaleko a potom založili mesto Hestia. Veštec Teiresias sa za svitania vydal k prameňu a napil sa. To bol posledný okamih jeho života.

Keď sa Adrastos dozvedel o synovej smrti, zomrel žiaľom. Argejčania vstúpili do prázdneho mesta, vylúpili ho a vydrancovali. Potom obetovali bohom a následne vraj pomohli k vláde Thersandrovi, pretože vládnuci kráľ Laodamas padol vo vojne. Tak sa Thersandros stal posledným tébskym kráľom, ktorý je známy z mýtov.

Thersandros spustil okolnosti, ktoré viedli k naplneniu osudu chamtivej Erifyly: chválil sa, že on má hlavnú zásluhu na víťazstve vo vojne, pretože Erifylu rovnako ako kedysi jeho otec uplatil vzácnymi darmi a ona vtedy poslala svojho manžela do prvej vojny Siedmich proti Tébam a teraz svojich synov do druhej vojny Epigonov. To počul Alkmaión, nechal si potvrdiť veštiarňou, že Erifýlé je vinná a matku zabil. O to ho nakoniec prosil už jeho otec Amfiaraos pri odchode do prvej vojny. Umierajúca Erifylé oboch svojich synov prekliala. Alkmaióna od tej chvíle prenasledovali Erínye a dohnali ho až k šialenstvu.