Teiresias

Teiresias alebo Teiresiás (starogr. Τειρεσίας – Teiresias, lat. Teresias, Tiresias) je v gréckej mytológii syn Euéra a najády Charikly. Bol slávnym tébskym veštcom.[1][2]

Odyseus (v strede) v sprievode Eurylocha a Perimeda stretol ducha Teiresia (hlava vľavo dole) v podsvetí, scéna z 11. spevu Odysey, červenofigúrový kalyx-kratér, cca 380 pred Kr.

Podľa jednej verzie veštecké nadanie nemal od narodenia. Získal ho vraj, keď mal rozhodnúť spor medzi najvyšším bohom Diom a jeho manželkou Hérou, o tom, kto má väčšie potešenie z lásky, žena alebo muž.[2] Teiresias mal byť schopný tento spor rozsúdiť, pretože sám bol v mladosti zmenený na ženu na celých sedem rokov.[3] Teiresias rozhodol, že žena je na tom vždy lepšie, takže prisúdil výhru Diovi. Nahnevaná Héra ho za tento verdikt potrestala slepotou. Zeus nemohol zmariť kúzlo iného boha, preto mu to vynahradil vešteckým duchom. K tomu mu daroval dlhý život, sedem až deväť ľudských pokolení.[2] [1]

Iná verzia uvádza, že vešteckú schopnosť mu darovala bohyňa Aténa, ktorá ho oslepila za to, že ju pri kúpeli uvidel nahú. Potom vraj z lásky k jeho matke mu tak zbystrila sluch, že rozumel aj hlasom vtákov.[2] Urobila to tak, že zo svojho štítu vzala hada Erichthonia a prikázala mu, aby jemne jazykom lízal Teiresiove uši a tým zjemnil jeho sluch. Navyše mu bohyňa darovala aj slepeckú palicu, pomocou ktorej chodil s takou istotou, ako vidiaci.[1]

Teiresias sa počas svojho dlhého života preslávil mnohými vešteckými výkonmi, k jeho najslávnejšiemu výkonu patrí, keď kráľovi Oidipovi, ktorý hľadal vraha kráľa Laia, povedal, že sám je jeho vrahom a to dokonca vrahom svojho otca a aj manželom vlastnej matky.[1]

Neomylné boli aj jeho veštby kráľovi Kreontovi vo vojne "Siedmi proti Tébam".[1]

Vládkyňa podsvetia Persefona ponechala Teiresiovi, ako jedinému z duší zomrelých, pamäť i rozum. Teiresias potom v podsvetí veštil Odyseovi, ktorému predpovedal šťastný návrat do vlasti.[1]

Veštkyňou sa stala aj jeho dcéra Manto.[1]