Alkmaión (mytológia)

Alkmaión (starogr. Ἀλκμαίων – Alkmaión, lat. Alcmaeon) je v gréckej mytológii syn argejského kráľa Amfiaraa a jeho manželky Erifyly.

Jeho otec bol jedným z vojvodcov armád vo vojne Siedmich proti Tébam. Pretože vedel z veštby, že zo siedmich vodcov ich šesť príde vo vojne o život a vedel tiež, že ani bohovia vojne o Téby neprajú, váhal a odmietal do vojny odísť. Avšak Polyneikes, ktorý sa chcel zmocniť trónu dal úplatok jeho manželke Erifýle a tá ho potom presvedčila aby išiel. Polyneikes jej daroval totiž vzácny náhrdelník, bývalý dar bohyne Afrodity pramatke rodu Harmónii.

Vojna Siedmich proti Tébam skončila porážkou Argejčanov a ich spojencov, mesto sa ubránilo. Z vojvodcov sa vrátil živý jediný kráľ Adrastos. Amfiaraos ako predpovedala veštba vo vojne zomrel.

Po desiatich rokoch sa potomkovia padlých opäť spojili a vytiahli znovu proti Tébam vo vojne epigonov. Pridali sa aj synovia Amfiaraa – Alkmaión a Amfilochos, ktorí však predtým dlho váhali o tom, či vojna bude mať nádej na úspech. Nakoniec sa opakovala stará história: Polyneikov syn Thersandros sa dozvedel o úplatku, ktorý Erifylé prijala od jeho otca a pokúsil sa o to isté: Erifyle ponúkol ďalšiu vzácnosť po Harmónii – čarovné šaty či plášť. A chamtivá a predajná matka Erifylé úplatok opäť prijala a svojich synov poslala do vojny, z ktorej sa už nemuseli vrátiť živí.

Všetkých deväť epigonov vyrazilo s armádami proti Tébam a tentoraz mesto dobyli. Nažive zostali tentoraz všetci, až na Aigialea, syna Adrasta. Keď sa obaja bratia vrátili do Argu, dozvedeli sa, že matka ich zapredala rovnako ako ich otca, požiadali preto o veštbu, ktorá im vyložila stanovisko bohov, že Erifylé si zasluhuje smrť. Potom ju Alkmaión (možno sám, možno s bratom) zabil. Matka ich z posledných síl ešte stihla prekliať slovami: "Krajina Grécka, Ázie a celého sveta, odoprite prístrešie mojím synom!"

Po matkovražde sa na Alkmaióna vrhli Erínye, bohyne pomsty, a dohnali ho skoro až k šialenstvu. Opustil preto rodnú krajinu a odišiel aby sa od viny očistil ku kráľovi Fégeovi, ktorý mu po čase dal svoju dcéru Arsinoé za ženu. Alkmaión jej daroval vzácne dary – náhrdelník aj šaty, ale Erínye ho nehodlali omilostiť a sužovali kvôli nemu celú krajinu. V Delfách sa potom dozvedel, že musí putovať ďalej, a tak sa o očistenie svojej duše po ďalšej púti obrátil k riečnemu bohu Achelóovi. Tam sa Alkmaión onedlho oženil s jeho dcérou Kallirhoé a potom s ňou po nejakú dobu žil v pokoji. Po čase sa však Kallirhoé dozvedela o dare, ktorý dostala jeho bývalá manželka a naliehala, aby jej ich daroval. Alkmaión sa preto vypravil k Arsinoé, o druhom manželstve sa ani nezmienil a chcel sa ľsťou nešťastných darov zmocniť. Kráľ Fégeus sa však o ňom a o jeho úmysle všetko dozvedel a nechal svojho bývalého zaťa zavraždiť.

Arsinoe netušila pravý dôvod, vyčítala otcovi a bratom, že je z nej teraz vdova a priala si ich smrť. Jej otec Fégeus ju preto nechal zamknúť do truhlice a poslal ju ako otrokyňu kráľovi v Nemeii. Navyše synom rozkázal, aby vzácny náhrdelník a šaty dali bohu Apollónovi, aby už veci nemohli nikomu priniesť skazu. To všetko sa donieslo druhej manželke Kallirhoé, ktorá si vymodlila, aby jej malí synovia Akarnan a Amfoteros rýchlo vyrástli na dospelých mužov a pomstili vraždu svojho otca. To sa aj stalo, po rokoch synov Fégea všetkých povraždili.

Prekliate dary – náhrdelník a šaty – boli vraj ešte dlhé roky vystavené v Delfách.