Eliáš Galajda

Ľudovú školu navštevoval v rodnej obci, stredoškolské vzdelanie absolvoval na osemročnom Štátnom ruskom gymnáziu v Humennom kde zmaturoval roku 1951 a kde rok pôsobil ako pedagóg. Odtiaľ odišiel študovať ruštinu a ukrajinčinu (1952-1953) na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Po prvom ročníku ho vyslali na štúdium do Saratova na Filologickú fakultu Štátnej univerzity N. G. Černyševského (rus. Саратовский государственный университет имени Н. Г. Чернышевского) (1953-1955) a na Filologickú fakultu Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova v Moskve (1955-1958). V roku 1968 získal vysokoškolský titul PhDr., v roku 1972 mu bol udelený vedecký titul CSc. za kandidátsku dizertačnú prácu Puškinove rozprávky. K problému realizmu rozprávok[1] a v roku 1976 mu bol priznaný titul doc. za habilitačnú prácu Ruská autorská rozprávka v druhej polovici 18. storočia a prvej polovici 19, storočia.

Roku 1958 začal pracovať v redakcii ukrajinských časopisov Dukľa a Družno vpered[2] v Prešove ako redaktor. V rokoch 1960-1999 postupne ako asistent, odborný asistent a docent pôsobil na Katedre ruského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorá bola od roku 1997 spolu s ďalšími fakultami oddelená a zriadená Prešovská univerzita v Prešove. Tam sa v rámci pedagogickej činnosti venoval výučbe disciplín: úvod do literárnej vedy, dejiny ruskej kultúry, folklór a dejiny starej ruskej literatúry, ruská literatúra 19. storočia. Bol spoluautorom učebníc Ruská literatúra pre 1. - 4. ročník stredných škôl (1974 - 1975). Do svojej smrti, po krátkej ťažkej chorobe v košickej nemocnici, žil a tvoril aj po odchode na dôchodok v Prešove. Pochovaný je na Mestskom cintoríne v Prešove [3].

• 1982 člen Zväzu slovenských spisovateľov
• 1991 člen Spolku ukrajinských spisovateľov na Slovensku v rámci Asociácie organizácii spisovateľov Slovenska
• 1995 člen Zväzu spisovateľov Ukrajiny

Literárny Fond Slovenska ocenil Eliáša Galajdu niekoľkokrát Cenou Ivana Franka za literárnu činnosť:

• 1994- za pôvodnú tvorbu v ukrajinskom jazyku za zbierku Môj smútok každodenný
• 2006- za preklad zbierky básní Jozefa Leikerta: Pominuteľnosť (Nedovhovičnisť) do ukrajinčiny[31]
• 2007- za preklad antológie Z vyhne času [32]
• 2011- za básnickú zbierku Jesenné reflexie [33]

a prémiou:

• 2001 - Prémia za pôvodné dielo v ukrajinskom jazyku [34]

Taktiež mu bola udelená časopisom Sobornisť (ukr. Соборність (часопис)) Medzinárodná literárna cena Ivana Košelivca (ukr. Міжнародна літературна премія імені Івана Кошелівця) za rok 2010[35] za poviedku Slovo pro žajvoronkiv.

Venoval sa aj sochárstvu (mal tri samostatné výstavy plastík upravených zo samorastov)[36] a prekladaniu slovenskej a českej poézie a prózy do ukrajinčiny a ruštiny. Prispieval do rôznych periodík,[37], spieval ľudové piesne.[38]

• Osobnosti Filozofickej fakulty v Prešove ISBN 978-80-555-0834-4
• Slovenský literárny kalendár - Jaroslav Reznik a kol.
• Eliáš Galajda (1931): personálna bibliografia: výberová bibliografia autora Firkaľová Mária
• Eliáš Galajda - ukrajinský básnik a prekladateľ: (život a dielo) autorov Ňachajová Mária, Kundrát Juraj
• Illia Galajda - O personalitate complexă (O osobnosti komplexne) v Portrete şi cărţi II (Portréty a knihy) autora Onufrie Vinţeler, EIKON, Kluj-Napoca, 2007, s.24-34, 434 str. ISBN 978-973-757-059-8
• Ilja Galajda v Čas i žitťa (Čas a život) autora Mikola Zimomria, Drohobič, 2012, s.183-190, 643 str. ISBN 978-966-2763-30-0
• Ужгород № 21 (541)Ілля Галайда: “Дід запевняв, що без книжок прожити можна, та мене вони вабили з початкової школи”
• SLOVENSKO-UKRAJINSKÉ LITERÁRNE VZŤAHY NA PRELOME STOROČÍ, Jaroslav DŽOGANÍK, Svitlana PACHOMOVOVÁ