Elektrárne Vojany

Pôvodnú investičnú úlohu výstavby elektrárne s výkonom 4 x 110 MW z roku 1959 schválilo bývalé Ministerstvo energetiky a vodného hospodárstva o rok neskôr, no s rozšírením o ďalšie 2 bloky. Pre výstavbu bola vybraná táto lokalita z dôvodu blízkosti ukrajinských hraníc, dostatku pracovnej sily a možnosti odberu vody na chladenie z rieky Laborec.

Generálnym projektantom stavby bol Energoprojekt Praha. Montáž technologickej časti zabezpečovala firma ŠKODA Plzeň, dodávateľský závod Praha a stavebné práce firma Chemkostav Humenné, spolu s desiatkami ďalších firiem.

Výstavba kondenzačnej Elektrárne Vojany I prebiehala v rokoch 1961 – 1966. Jednotlivé bloky boli uvádzané do prevádzky v rokoch 1965 – 1966.

Energetická bilancia Československa sa nezlepšovala ani na začiatku 60. rokov a postupne sa zvyšovala závislosť na dovoze energií. V súvislosti s plnením koncepcie rozvoja palivovoenergetickej základne sa prvoradou úlohou stalo dobudovanie chýbajúcich energetických kapacít, čo vytvorilo podmienky pre výstavbu Elektrárne Vojany II. Vzhľadom na to, že sovietska strana poukázala na nemožnosť pokrytia spotreby EVO II čiernym antracitovým uhlím, došlo v priebehu výstavby k zmene palivovej základne EVO II na ťažký vykurovací olej.

Investičná úloha Elektrárne Vojany II bola schválená v roku 1966. Výstavba EVO II sa začala v roku 1968 a jednotlivé bloky boli uvádzané do prevádzky v priebehu rokov 1973 – 1974. Po energetickej kríze v roku 1978 došlo k obmedzeniu dodávok ťažkého vykurovacieho oleja a bloky EVO II boli rekonštruované na spaľovanie zemného plynu.

V roku 1997 bol spustený rozsiahly program obnovy a rekonštrukcie. V rámci uvedeného programu boli v rokoch 1997 – 2001 v EVO I odsírené a denitrifikované bloky č. 1 a 2 a obnovené bloky č. 5 a 6 výmenou klasickej technológie spaľovania na spaľovanie vo fluidnej cirkulujúcej vrstve. Bloky č. 1 – 4 EVO II boli v rokoch 1997 – 2000 zrekonštruované výmenou horákov za nízkoemisné (Low-NO_x).

V rokoch 2009 - 2010 sa začala spoluspaľovať drevná štiepka na fluidnom kotle bloku č. 6 EVO I, v rokoch 2011 - 2012 v rámci druhej etapy aj na bloku č. 5 EVO I. V roku 2010 bola uvedená do prevádzky fotovoltická elektráreň s inštalovaným výkonom 0,95 MWp. Ročne vyrobí takmer 1 000 MWh elektriny a ušetrí približne 1 200 ton emisií oxidu uhličitého CO_2.

Od roku 2009 je do paliva pridávaná biomasa – drevná štiepka. Elektráreň týmto krokom prispela k zníženiu emisií oxidu uhličitého, hoci nemá žiadnu štátnu podporu resp. garantovanú výkupnú cenu za využívanie obnoviteľného zdroja energie.

V septembri 2013 Slovenské elektrárne oznámili odstavenie 1. a 2. bloku elektrárne EVO I. Tieto bloky boli vyradené z prevádzky dňa 31. decembra 2015. V súčasnosti sú prevádzkované iba dva bloky, č. 5 a 6 EVO I. Inštalovaný výkon sa tak znížil na 220 MW. Spoločnosť sa zatiaľ nechystá odstaviť iné zdroje.[2]

V roku 2015 rozšírili Elektrárne Vojany regulačný rozsah blokov na výkon 40 – 110 MW a podstatne skrátili ich nábehové časy. Taktiež bol realizovaný úspešný test spoluspaľovania biologicky rozložiteľného odpadu (BRO). Skúška preukázala schopnosť spoluspaľovania mixu čistiarenských kalov, biomasy a uhlia a zároveň možnosť poskytovať podporné služby s trendom 1,5 MW/min. Kalorický pomer BRO k uhliu tvorí 36:64 %, hmotnostný pomer 61:39 %.

Medzi najčerstvejšie projekty patrí test štart z tmy realizovaný v rokoch 2015 – 2016. Na to, aby elektráreň dokázala poskytovať službu „štart z tmy“, musí spĺňať isté technické podmienky. V prípade rozpadu elektrizačnej sústavy pracuje totiž systémová elektráreň do akéhosi „ostrova“ vytvoreného prevádzkovateľmi prenosovej a distribučnej sústavy. K tomuto ostrovu sa postupne pripájajú ostatné časti sústavy až do úplného obnovenia dodávky elektriny. Bloky č. 5 a 6 sú na uvedenú skúšku pripravené.

V auguste a októbri 2019 sa v elektrárni uskutočnili skúšky „ spoluspaľovania certifikovaného tuhého druhotného paliva na báze vybraných ropných produktov a biomasy“.[1]

Elektráreň od februára 2020 nevyrábala, od decembra 2020 je opäť v prevádzke. Prevádzka jedného 40MW bloku z dvoch funkčných by mala s vianočnou prestávkou trvať do marca 2021. Rozhodnutie o prevádzke po tomto termíne padne na základe testov spaľovania tuhého druhotného paliva naplánovaných na február 2021. Rozhodnúť by sa malo v apríli 2021.[3] Prevádzka sa stala rentabilnou po opätovnom náraste cien elektriny na burze. V roku 2019 bola elektráreň v strate „kvôli veľkému rozdielu medzi lacnou elektrinou na jednej strane a drahým emisným povolenkám a vysokým cenám za dovážané uhlie na strane druhej.“[4]

Prevádzku EVO I tvorilo pôvodne 6 blokov, v prevádzke sú už len dva, ktoré spaľujú čierne uhlie a drevnú štiepku. Výkon turbogenerátorov bol 6 × 110 MW a po piatich rokoch výstavby boli uvedené do prevádzky v roku 1966.

EVO II tvorilo 6 blokov s výkonom 6 × 110 MW. Prevádzka bola vybudovaná v rokoch 1968 až 1974. Kotle spaľovali zemný plyn a ťažký vykurovací olej mazut. V súčasnosti je všetkých 6 blokov odstavených z ekonomických dôvodov [5].

Fotovoltaickú elektráreň tvorí 3402 panelov, ktoré majú inštalovaný výkon 0.95 MW. Výkon je vyvedený do siete Východoslovenskej distrubučnej.[6]