Duchovnosť

Podľa Dalajlámu má duchovnosť dve úrovne. Jedna je spojená s náboženstvom, s náboženskou vierou. Pre niektorých ľudí je to veľmi užitočné a pomáha im to. Pre ľudské bytosti však náboženstvo nie je nevyhnutné, bez náboženstva si dokážeme poradiť. Základnou vecou je totiž kvalita človeka.

Dobrý človek, rýdza ľudskosť, to je druhá a základná úroveň duchovnosti, bez ktorej ľudia nemôžu byť. Človek, ktorému to chýba, ktorý nemá dostatok ľudského súcítenia, je duševne osamelý, vnútorne neistý. Taký človek potom nachádza vo svojom okolí niečo nepriateľské alebo negatívne a vysledkom je pocit neistoty a strach. A preto taký človek nemôže byť vnútorne šťastný. Táto druhá úroveň spirituality je teda pre každého nevyhnutná a podstatná. Každý človek sa s ňou rodí a naše matky sú prvé, ktoré nás učia hodnote ľudskosti.

Podľa Minaříka je to bytostná energia alebo substancia, ktorá je diferencovanejšia než duchovosť a ktorú jogíni rozvíjajú do tej miery, že sa im sama ľahko pripomína ako náplň ich bytosti. Táto energia je stále pritomná v bytosti., ale je predsa len do istej miery voľná a schopná rozvoja pomocou vzťahov medzi človekom a jeho vedomím. Duchovnosť možno považovať za akúsi jemnú formu sily v bytostnej štruktúre, ktorej rozvoj je potrebný, aby človek mohol prekonať intelektuálnu stagnáciu, ktorá všeobecne brzdí postup na ceste sociálneho pokroku.

Nedostatočne rozvinutá duchovosť robí bytosti intelektuálne tupšími a tým aj mravne závadnými, čo vedie k rozvíjaniu sa strastných stavov a pocitov. Preto možno duchovnosť považovať za bytostnú kvalitu, ktorej stav v bytosti závisí od podmienok, ktoré možno vytvoriť empirickým postupom i pozitivnou vierou v Boha, vrúcnosťou a udržovaním nadsvetských psychických kvalít vo vedomí.

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.