Drevák

Drevák (obyčajne mn. č. dreváky) je typ obuvi, ktorá je vyrobená sčasti alebo úplne z dreva. Dreváky sú používané celosvetovo a napriek tomu, že ich forma sa od kultúry ku kultúre značne líši, v rámci danej kultúry často ostáva nezmenená po stáročia.

Pôvodné klomp dreváky z Holandska

Tradičné dreváky boli obúvané hlavne pre ťažké práce. Dodnes zostali ako ochranná obuv v poľnohospodárstve, v niektorých výrobných prevádzkach a baniach. Aj keď dreváky sú niekedy považované za tradičnú obuv farmárov a pracujúcej triedy, niektoré typy drevákov sú považované za módny doplnok, ako napríklad švédske Träskor alebo japonské geta.

Dreváky sú taktiež používané v špecifickom štýle stepovania, tzv. cloggingu. Je to najmä vďaka ich špecifickému zvuku klopkavého úderu o podlahu. Clogging v drevákoch je predchodcom dnešného modernejšieho (westernového) cloggingu, pri ktorom sú na obuvi namontované dvojité pliešky, ktoré udierajú aj navzájom o seba pri švihnutí vo vzduchu a pri údere o podlahu vydávajú odlišný zvuk, ako dreváky.

Druhy drevákov
Typ anglických „clogs“ s drevenou podrážkou
Typ drevákov „pattens“ na ochranu bežnej obuvi a dreváky s koženým zvrškom, rekonštrukcia zo stredoveku

Dreváky sú v troch základných variáciách: celodrevené, iba drevená podrážka a ochranné dreváky.

  • Celodrevené sú vyrábané z jedného kusu dreva vydlabaním dutiny pre nohu, prípadne zlepením dvoch prispôsobených kusov dreva, vrchným a spodným kusom. Dva hlavné varianty sú:
    • uzatvorené dreváky, kde zvršok úplne prekrýva chodidlo aj zo strán v okolí členku; takéto sú napríklad švédske „klomp“.
    • polootvorené dreváky (sandálový typ), kde zvršok prekrýva zväčša len prvú polovicu chodidla. Takéto dreváky sú napríklad talianske zoccolo alebo belgické sabot. Uzatvorené sú podobné dámskym lodičkám, polootvorené môžu mať dodatočný, zväčša kožený remienok na upevnenie.
  • Iba drevená podrážka; drevo je použité iba na podrážku, zvršok je kožený alebo plátený s rôznych variáciách:
    • kompletný zvršok je kožený alebo z podobného materiálu, napríklad u anglických clogs. Pre väčšiu ochranu sa na špičky montovali kovové časti, prípadne spodok podrážky bol podkutý.
    • typ otvorených sandálov. Príkladom tohto typu sú japonské „geta“ dreváky
    • s medziprstovou priehradkou. Držanie týchto drevákov je zabezpečené hubkou, ktorá vyrastá v prednej časti podrážky a ktorej hrdlo sa vsunie medzi prvý a druhý prst na nohe. Takéto sú napríklad indiánske „paduky“.
  • Ochranné; majú podrážku aj zvršok z dreva, prípadne z kože, úplne prekrývajúci inú obuv, cez ktorú sa obúva tento typ drevákov za účelom ochrany normálnej obuvi. Známe sú aj pod názvom Pattens. Dnes sa už nepoužívajú, ale za nasledovníka sa dajú považovať galoše.

Tento zoznam nie je úplný alebo presný, niektoré typy drevákov tu nie sú zahrnuté, prípadne sú kombináciou tu uvedených typov, napríklad španielske albacra, alebo určitá verzia japonských geta drevákov.

Typ zvršku často určuje, ako sa dreváky obúvajú a nosia. Uzatvorené dreváky musia byť tesne priliehajúce a môžu byť zaistené skrútením prstov. Naproti tomu dreváky iba s drevenou podrážkou sa zapínajú na šnúrky alebo pracky na leme, takže prsty môžu byť uvoľnené. Polootvorené dreváky môžu byť buď zaistené súvislým zvrškom drevákov, alebo ďalším remienkom cez hornú časť nôh. Niektoré sandálové typy, najmä s medziprstovou priehradkou či remienkom sa nosia skôr ako "flip-flop" a spoliehajú sa na udržanie obuvi remienkom alebo hubkou medzi veľkým a druhým prstom.

Keďže drevo je tuhé a neohybné, dreváky sa pod chodidlami neohýbajú. Preto má väčšina drevákov na spodnej časti špičky ohyb, známy ako cast. Niektorí hrubšie podrážky dámskej obuvi, aj keď nie sú z dreva, sú rovnako neohybné. Preto majú niektoré dreváky, napríklad španielske albarcy vyvýšený predok. Japonské a indické dreváky môžu mať "zuby" alebo vysoké hubky spojené s podrážkou.

Tradičné dreváky v Európe

Popis

Pôvod drevenej obuvi v Európe nie je presne známy. De Boer-Olij uvádza vysoké, hrubo podrážkové topánky z antického Grécka v staroveku u hercov tragédií v štýle šnurovacích buskin, ktoré boli podobné sandálom „caligae“, ktoré nosili rímski vojaci. Avšak je pravdepodobné, že Keltské a Germánske národy z južnej a severnej Európy tiež poznali nejaký druh drevenej obuvi. Nie sú však dostupné žiadne archeologické nálezy o tom. Drevené topánky totiž po opotrebovaní alebo poškodení končili často ako palivové drevo a taktiež je kvôli dlhému obdobiu, počas ktorého väčšina dreva zhnije alebo spráchnivie, prakticky nemožné nájsť zachovaný kus drevenej obuvi z tohto obdobia. Najstaršie drevené topánky z Európy boli nájdené v Amsterdame a Rotterdame, z rokov 1230 a 1280. Ich vzhľad je veľmi blízky tomu, aký je používaný u dnešných holandských drevákov.

Vzhľadom na fakt, že drevená obuv bola a do veľkej miery stále je vyrábaná ručne, tvar, vzhľad a výrobný postup je výrazne odlišný región od regiónu. Na počiatku 20. storočia bola zavedená strojová výroba drevákov. Veľký pokles vo výrobe bol zaznamenaný po 2. svetovej vojne, keď ich nahradila módnejšia kožená alebo umelohmotná obuv. V súčasnosti sú len tzv. švédske dreváky (drevená podrážka a kožený zvršok) v rôznych variáciách stále súčasťou módnej obuvi. Avšak tradičné drevené topánky sú v niektorých regiónoch stále populárne a často používané pri každodennom alebo čisto praktickom použití. V niektorých regiónoch boli mieste unikátne modely nahradené národnými uniformnými modelmi.

Galéria tradičných európskych drevákov
  • Belgické sabot dreváky
  • Dánske træsko
  • Francúzske sabot
  • Nemecké holzschuh
  • Talianske zoccolo
  • Litovské klumpė
  • Holandské klomp
  • Portugalské tamanco
  • Španielske albarcy
  • Švédske träskor
  • Švajčiarske zoggeli
  • Anglické clogy

Tradičné dreváky v Ázii

Galéria tradičných ázijských drevákov
  • Paduka z Indie
  • Geta z Japonska
  • Bakiak z Indonézie
  • Namaksin z Kórey
  • Terompah z Malajzie
  • Bakya z Filipín
  • Tai-Ping z Číny
  • Takunya z Turecka

Módne dreváky

V 70. a 80. rokoch sa do módy opäť vrátili švédske dreváky a to pre obe pohlavia. Bežne boli obúvané naboso a považované za príhodnú obuv avantgardy.

V 80. a 90. rokoch to boli už len výsostne ženské modely drevákov sandálového typu alebo s podpätkami vysokými aj 15-20 cm. Masívna hlavná časť topánky bola vyhotovovaná z korku, aj keď niektoré modely mali plastové jadro a korok iba na povrchu. Podrážka bola často gumová so svetlými pieskovými farbami.

Holandskí dizajnéri Viktor & Rolf predstavili na prehliadkovom móle v roku 2007 kolekciu drevákov na vysokom podpätku pre sezónu 2007/08. Švédske dreváky sa opäť vrátili v roku 2010 v jarno-letných kolekciách od značiek Chanel a Louis Vuitton.

Múzeá
  • International Wooden Shoe Museum Eelde, Holandsko
  • Baťa Shoe Museum, Kanada

Bibliografia
  • DE BOER-OLIJ, T.. European Wooden Shoes. Their History and Diversity. [s.l.] : [s.n.], 2002. ISBN 90-901544-7-7.
  • DE GREEF, J.. Hollands glorie bij Viktor & Rolf. [s.l.] : [s.n.]. [Cit. 2012-06-06]. [ Dostupné online.]
  • DYKES, D. P.. Clogs: women's shoe trend. [s.l.] : [s.n.]. [Cit. 2012-06-06]. [ Dostupné online.]
  • EVERY CLOG HAS ITS DAY. Before Chanel Clogs...There Was Viktor and Rolf. [s.l.] : [s.n.]. [Cit. 2012-06-06]. [ Dostupné online.]
  • GOUBITZ, O.. Stepping through Time, Archeological Footwear from Prehistoric Times until 1800. [s.l.] : [s.n.], 2001. ISBN 90-801044-6-9.
  • GREW, F.; DE NEERGAARD, M.. Shoes and Pattens: Finds from Medieval Excavations in London. [s.l.] : [s.n.], 2004. ISBN 0-85115-838-2.
  • WIEDIJK, F.. Wooden Shoes of Holland. [s.l.] : [s.n.], 2000. ISBN 90-71816-12-5.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Drevák

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Clog na anglickej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.