Mars Climate Orbiter
Mars Climate Orbiter (pôvodne Mars Surveyor '98 Orbiter) bola jedna z dvoch kozmických sond z programu Mars Surveyor '98, druhá bola Mars Polar Lander (pôvodne Mars Surveyor '98 Lander). Tieto dve misie mali študovať marťanské počasie, klímu a pátrať po vode a oxide uhličitom v atmosfére a na povrchu. Získané údaje mali slúžiť na stanovenie teplotných profilov atmosféry, určenie dlhodobých klimatických zmien a úlohu atmosféry v tomto procese.
| 1998-073A – Mars Climate Orbiter | |
|---|---|
| Prevádzkovateľ: | NASA-JPL |
| Výrobca: | Lockheed Martin |
| Typ misie: | planetárna sonda |
| Dátum štartu: | 11. december 1998, 18:45:51 UTC |
| Kozmodróm: | Eastern Test Range |
| Nosná raketa: | Delta 7425 |
| Zánik: | 23. september 1999 |
| NSSDC ID: | 1998-073A |
| Kat. číslo: | 25571 |
| Hmotnosť: | vzletová 633 prázdna 342 kg |
Ciele misie
Ciele misie by sa dali zhrnúť do týchto bodov:
- Denné sledovanie počasia a atmosférických podmienok
- Pozorovanie zmien povrchu vplyvom pôsobenia vetra a ďalších vplyvov
- Stanovenie teplotných profilov atmosféry
- Sledovanie vodnej pary a prachových častíc v atmosfére
- Hľadanie dôkazov o podobe klimatických podmienok v minulosti
Špecificky bola určená pre štúdium prachových búrok, počasia, mrakov, prachových hmiel, ozónu, distribúcie a presunov prachu a vody, vplyvu topografie na atmosférickú cirkuláciu, atmosférickej odpovede na slnečný ohrev, povrchových čŕt, vetra, erózie a zmeny farieb povrchu. Sonda niesla tieto dve zariadenia na splnenie cieľov: Mars Climate Orbiter Color Imager (MARCI), ktorý mal zhotovovať denné fotografie atmosféry a povrchu vo vysokom rozlíšení a Pressure Modulated Infrared Radiometer (PMIRR), ktorý dovoľoval meranie teploty atmosféry, výskyt vodnej pary a koncentráciu prachu. Sonda mala tiež slúžiť na zhromažďovanie a preposielanie údajov z povrchovej sondy Mars Polar Lander a iných budúcich amerických a medzinárodných misií.
Priebeh letu
Sonda vzlietla 11. decembra 1998 z kozmodrómu Eastern Test Range pomocou nosnej rakety Delta 7425. Po štyroch korekčných manévroch dorazila 23. septembra 1999 k Marsu. Tam na 16 minút a 23 sekúnd zažihla svoj motor. Pri tomto manévri sa dostala do zákrytu za planétu Mars (z pohľadu zo Zeme). So sondou sa potom už nepodarilo nadviazať spojenie.
Príčina zlyhania
Uskutočnené vyšetrovanie zistilo, že výrobca sondy, firma Lockheed Martin, vytvoril hlavný motor tak, že pracoval s anglickými mierami (jeho ťah sa udával v librách), kým NASA so sondou komunikovala v metrických mierach (ťah sa udával v Newtonoch). Vďaka tejto chybe sa sonda namiesto plánovaných 140 až 150 km dostala do vzdialenosti iba 57 km od povrchu planéty. Atmosféra ju ale spálila už niekde medzi 80 až 90 km od povrchu.
Externé odkazy
- Sonda v encyklopédii SPACE-40 (po česky)