Damokritos zo Sikyónu

Damokritos alebo Démokritos (starogr. Δαμόκριτος, Δημόκριτος) bol grécky sochár v 4. storočí pred Kr.[1][2][3]

Sochár Damokritos pochádzal zo Sikyónu. Činný bol v polovici 4. storočia pred Kr.[1] Staroveký cestovateľ Pausanias uvádza, že bol autorom sochy Hippa z Élidy,[4] olympijského víťaza v boxe dorastencov v roku 380 pred Kr.,[5] ktorú videl v Olympii: „... élidského Hippa, víťaza nad chlapcami v pästnom zápase, zhotovil sikyónsky Damokritos, ktorý bol piatym učeníkom atického Kritia, u samotného Kritia sa vyučil Ptolichos z Korkyry, Ptolichovým žiakom bol Amfión, Pisón z Kalaureie sa vyučil u Amfiona, a u Pisóna potom Damokritos.“[4]

Damokritos je podľa väčšiny znalcov antického umenia totožný so sochárom Démokritom, uvedeným gréckym historikom Diogenom Laertiom a rímskym spisovateľom Plíniom.[2] Diogenes Laertios v životopisnom diele o osobnostiach filozofie zaznamenal, že sa o ňom ako o sochárovi zmienil grécky spisovateľ Antigonos z Karystosu.[6][7] Plínius vo svojej prírodopisnej encyklopédii Naturalis historia uvádza, že bol autorom sôch filozofov.[8]

Menom Démokrita je signovaný podstavec objavený v Ríme (Villa Mattei?), ktorý bol základňou sochy neznámej postavy (Lysis z Milétu).[9] Aj keď ho podľa typu písma datujú do cisárskej éry, nemecký archeológ Heinrich Brunn správne rozpoznal, že tu ide o rímsku kópiu gréckeho originálu z Atén (iónska forma názvu). Podstavec bol spolu s ďalšími štyrmi nesprávne považovaný za súčasť pohrebného pomníka, vytvoreného zo skupiny piatich sôch, kópií originálov zo 4. storočia pred Kr.[2] Do tohto obdobia je datovaný aj ďalší podstavec (z nezachovaného diela) signovaný menom Damokritos, nájdený v archeologickej lokalite boiótskeho mesta Thespiai.[10] Je teda možné, že tu ide o toho istého umelca.[2]

Referencie a bibliografia

  1. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 359.
  2. Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Damokritos
  3. SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 271. (po nemecky)
  4. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 433.
  5. Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 86.
  6. Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 337.
  7. Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 458.
  8. Plinius Secundus, Naturalis Historia, 34,87.
  9. Inscriptiones Graecae Urbis Romae, IGUR IV 1492
  10. Les Inscriptions de Thespies, Roesch, IThesp 456
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.