Tulku

Tulku je telo premeny vtelených lámov, tzv. žijúcich budhov. Stav, ktorý závisí od dokonalého sebauvedomenia, t. j. uvedomenia si seba ako ja i tela ako schránky ja. Keď toto sebauvedomenie trvá veľmi dlho, prestáva človek strácať sám seba z vedomia najprv za bežných okolností, keď množstvo dojmov môže vedomie seba zotrieť, ale neskôr aj za kritických okolností, ktoré iných ľudí z tela doslova vyháňajú do tej miery, že ich osobné uvedomenie hasne. Keď sa človek dostane tuhou disciplínou sebauvedomovania až na tento stupeň, predpokladá sa o ňom, že posunie uvedomovanie si seba samého do najužšej blízkosti okamihu smrti; to mu umožní pripamätať si existenciu, práve rušenú smrťou, v novom vtelení, ku ktorému nedochádza len výnimočne.