Dácke vojny
Dácke vojny je označenie vojenských stretnutí odohrávajúcich sa na prelome 1. a 2. storočia n. l. medzi Dákmi, vedenými kráľom Decebalom, a Rimanmi.
Dácke vojny | |||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| |||||||||
Protivníci | |||||||||
Dáci | |||||||||
Velitelia | |||||||||
Domicián, Traianus | Duras, Decebalus | ||||||||
Sila | |||||||||
150 – 200 tis. | 15 – 40 tis. | ||||||||
Straty | |||||||||
neznáme | neznáme |
Konflikt bol vyprovokovaný dáckymi nájazdmi do bohatých rímskych provincií na Balkáne. Rozhorel sa za vlády cisára Domiciána v rokoch 86 až 89. Rimania vtedy utrpeli porážku v prvej bitke pri Tapae a následne s Dákmi uzavreli prímerie. O niekoľko rokov neskôr obnovil cisár Traianus nepriateľstvo s Dákmi a v rokoch 101 až 102 resp. 105 až 106 proti nim podnikol dve rozsiahle vojenské ťaženia, počas ktorých si podrobil ich hlavné mesto Sarmizegetusu Regiu a po smrti Decebala začlenil Dáciu do Rímskej ríše.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Dácké války na českej Wikipédii a Trajan's Dacian Wars na anglickej Wikipédii.