Codex Atlanticus

Codex Atlanticus je zbierka grafických listov Leonarda da Vinci.

Štúdia mechanických krídel, stránka z Codex Atlanticus

Kódex pochádzajúci zo 16. storočia obsahuje štyristojeden listov a je najrozsiahlejšou a najmimoriadnejšou zbierkou Leonardových archov.

Meno kódexu je odvodené od veľkého formátu listov, vzhľadovo pripomínajúceho listy v atlase (rozmery 65 x 44 cm). Predpokladalo by sa, že je skutočnou zbierkou, o ktorej mal Leonardo už predom jasnú predstavu, že ho zaplní poznámkami a kresbami. V skutočnosti však ide o zbierku rôznorodých listov a fragmentov, ktorú do kompletného diela zostavil na konci 16. storočia sochár Pompeo Leoni.

Svojím obsahom Codex Atlanticus zahŕňa celú Leonardovu vedeckú dráhu, teda obdobie viac ako štyridsiatich rokov (od roku 1478 do roku 1519). Najnázornejšie dokumentuje prínos, ktorým Leonardo prispel k pokroku v matematike, mechanike, fyzike, botanike, geografii, chémii a anatómii. Zbierka je akousi výpoveďou Leonardových vedeckých a technických predstáv. Zaujímavo vyznieva fakt, že Codex Atlanticus obsahuje tiež rozprávky, bájky a filozofické úvahy, prostredníctvom ktorých chcel autor čitateľovi názornejšie predostrieť svoje myšlienky.

Codex Atlanticus sa vzťahuje i na Leonardovu dráhu umelca. Nachádzajú sa tu poznámky o teoretických i praktických otázkach maliarstva a sochárstva zahŕňajúce umelcove úvahy o svetle, optike, perspektíve a dokonca i o materiáloch, ktoré Leonardo používal pri svojej tvorbe.

Neoddeliteľnou súčasťou Codexu Atlanticus sú početné návrhy a štúdie k neskorším ním vytvoreným dielam, napr. štúdia ku Klaňaniu troch kráľov, Léde, Bitke pri Anghiari či nákresy projektov pomníkov Francesca Sforzu a kondotiéra Giana Giacoma Trivulzia.

Codex Atlanticus sa dnes nachádza v milánskej knižnici Biblioteca Ambrosiana.