Športový šerm

Športový šerm je úpolový šport (tzn. zápolenie, pri ktorom súperi prekonávajú živú silu protivníka) sečnými alebo bodnými zbraňami; kedysi bol súčasťou vojenského výcviku.

Šerm na Olympijských hrach v Aténach
Navrchu fleret, uprostred kord, dole šabľa

Dejiny

História šermu začína už v staroveku, v priebehu storočí s postupným technologickým pokrokom pri výrobe zbraní sa postupne z krátkych, ťažkých, prevažne sečných zbraní, vyvinuli zbrane bodné a ľahké. Moderný šerm sa vyvinul v románskych krajinách v 16. až 17. storočí.[1]

V túto dobu vplyvom nástupu strelných zbraní sa zbroj začala obmedzovať a konštrukcia zbraní sa tomuto trendu prispôsobila. Prvou zbraňou zodpovedajúcou tejto modernejšej koncepcii bol rapír, ktorý bol využívaný predovšetkým tzv. španielskou školou v kombinácii s dýkou. Španielska škola šermu sa veľmi opierala o geometriu a pohyb v kruhoch a bola čoskoro nahradená talianskou školou a jej hlavnou súbojovou zbraňou – sečným aj bodným kordom. Od Talianov bol šerm prebratý v priebehu 16 – 17. storočia Francúzmi, ktorí vyvinuli novú zbraň a to krátky kordík s jeho cvičným ľahším variantom – fleretom. Škola vyvinutá Francúzmi sa časom stala hlavným teoretickým prístupom, ktorý prekonal všetky ostatné a stal sa základom pre moderný olympijský šerm.

Športový šerm
Zásahová plocha pri šerme fleretom
Zásahová plocha pri šerme kordom
Zásahová plocha pri šerme šabľou

Zbrane a pravidlá

V športovom šerme sa bojuje fleretom (franc. Fleuret), kordom (franc. Epée), čo sú bodné zbrane, a šabľou (franc. Sabre), ktorá je zbraňou sečnou aj bodnou. Všetkými zbraňami dnes šermujú muži aj ženy, zásahy registruje elektrický prístroj. Platná zásahová plocha je pri flerete trup, pri korde celé telo a pri šabli časť tela od pása nahor (pozri obrázky). Fleretom a kordom môže šermiar súpera zasiahnuť len hrotom, pri šabli platia zásahy ako hrotom, tak celú čepeľou.

Maximálna dĺžka Dĺžka čepele Maximálna váha
Fleret 110 cm 90 cm 500 g
Kord 110 cm 90 cm 770 g[2]
Šabľa 105 cm 88 cm 500 g

Súťaže v športovom šerme

Súťaže sa organizujú pre jednotlivcov a štvorčlenné družstva. Každý zápas rozhoduje rozhodca, pri medzinárodnej účasti vydáva pokyny zásadne vo francúzštine.

Čistý čas boja je 3 minúty, ak šermiar docieli piatich zásahov rýchlejšie, je zápas ukončený. Ak skončí regulárny čas nerozhodne, rozhoduje prvý zásah počas 1 minúty predĺženia. Od druhého kola až do finále sa šermuje priamym vylučovacím spôsobom na 15 zásahov s časovým limitom 9 minút, rozdelených do 3 častí po 3 minútach s prestávkami po 1 minúte, prípadne s minútovou prestávkou po dosiahnutí ôsmich zásahov, ak dôjde k nim skôr, ako vyprší časový limit. Zápasí sa na planši o rozmeroch 1,5 – 2 x 14 metrov. Predpísané je špeciálne oblečenie s maskou (oblečenie je dnes najčastejšie z kevlarových vlákien – na medzinárodných súťažiach je povinné, maska ​​chrániaca hlavu je z kovového pletiva).

Šerm je tradičný olympijský šport, šerm kordom je súčasťou moderného päťboja​​. Šerm riadi Medzinárodná šermiarska federácia (FIE), založená roku 1913.

V Európe sú populárne tiež japonské bojové umenie kendó [japonsky cesta meča] (druh šermu, kde sa používa kontaktné cvičenie s bambusovými maketami mečov a tiež drevené alebo pravé meče na nekontaktné cvičenie) a iaidó (umenie meča, používajúce techniky rovno z tasenia). Kendó a iaidó sa vyvíjali v rámci výcviku samurajov.

Ďalšie formy šermu

Okrem športového šermu možno všeobecne rozlíšiť ďalšie základné formy šermu:

  • Šerm klasický (pomerne nové odvetvie), športový šerm podľa metodík 18. – 19. storočia, nacvičovanie ako športová disciplína dobovými zbraňami a v dobovej výstroji.
  • tzv. historický šerm (scénický, alebo bojový)
    • Scénický – snažiaci sa v inscenovaných skečoch predviesť divákom dobové praktiky zápolenia zbraňami, a to od staroveku až do 19. storočia. Ide spravidla o vystúpenie viac čí menej profesionálnych skupín na hradoch, zámkoch a pod. V dobových kostýmoch a s napodobeninami dobových zbraní. Sem možno zaradiť aj predvádzanie šermiarskeho umenia v rámci inscenácií historických bitiek a šarvátok všetkého druhu.
      • V poslednej dobe sa tiež stále viac dostáva do popredia šerm podľa starých európskych majstrov tzv. „nemeckej“ alebo „talianskej“ školy. Sú to techniky prevažne boja s tesákom a dlhým mečom, ale napr. v spisoch Paulusa Hectora Maira sa dajú nájsť aj postupy pre boj s kosou či kosákom.
    • Bojový – podobne ako športový šerm, kde dochádza s určitými pravidlami k súboji s historickými kópiami zbraní a brnení.
      • Šerm divadelno-javiskový, ktorý je vyučovacím predmetom na školách dramatického umenia a tvorí súčasť divadelných a filmových inscenácií.
      • Šerm ako bojová disciplína (podobne ako kendó, iaidó, karate a ďalšie bojové športy), nacvičovanie podľa historických šermiarskych manuálov a chápaný ako bojové umenie.

Referencie
  1. O športovom šerme
  2. Règlementation Matériel FIE de décembre 2007 : http://www.fie.ch/download/rules/fr/RMATER.pdf
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sportovní šerm na českej Wikipédii.

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.