Club Atlético Newell's Old Boys

V roku 1905 bola založená miesta liga pod názvom "Liga Rosarina de Football". Do tejto súťaže sa zapojilo viacero miestnych klubov po pozvaní prezidenta Newell's Old Boys. Trofej pre víťaza bola darovaná starostom mesta Rosario Santiagom Pinascom, po ktorom neskôr dostal pohár svoje meno. Klub vyhral hneď prvý ročník tejto súťaže, keď nenašiel premožiteľa. V tej dobe sa hralo aj historicky prvé mestské derby mesta Rosario nazývané Clásico Rosarino, kde sa stretáva Newell's Old Boys so svojim mestským rivalom Rosario Central. Tento zápas vyhral Newell's Old Boys 1:0[2]. Klub vyhral aj druhý ročník miestnej ligy. V roku 1911 hral Newell's Old Boys prvýkrát aj národný pohár (v tej dobe sa nazýval Copa de Honor Municipalidad de Buenos Aires), ktorý do vtedy hrali iba kluby z Buenos Aires. Túto súťaž v sezóne 1911 klub vyhral. Ligu Rosarina hral klub aj naďalej, pričom patril k tým úspešnejším, keď vyhral aj sezóny 1907, 1909, 1910, 1911, 1913, 1918, 1921, 1922 a 1929. V rámci druhej miestnej súťaže menom Trofeo Luciano Molinas vyhral klub ročníky 1931, 1933, 1934 a 1935, čím nadviazal na úspechy v Liga Rosarina. Avšak až do sezóny 1938 hrával Newell's Old Boys iba regionálne súťaže, predovšetkým v rámci samotného mesta Rosario.

Tím z roku 1939.

V roku 1939 predstavitelia klubu požiadali argentínsku futbalovú federáciu o možnosť hrať najvyššiu argentínsku futbalovú súťaž. Futbalová federácia súhlasila a Newell's Old Boys sa zúčastnil už sezóny 1939, tu skončil na výbornom štvrtom mieste[3]. Spolu s Newell's Old Boys sa súťaže premiérovo zúčastnil aj jeho rival Rosario Central. Spolu s hraním v prvej lige pokračoval Newell's Old Boys aj v účasti vo svojej regionálnej súťaži v meste Rosario. Túto však hrali iba jeho amatérski hráči. V sezóne 1941 obsadil klub v prvej lige tretie miesto. Štvrté miesto obsadil v sezóne 1942[4], inak v 40. rokoch 20. storočia obsadzoval klub spravidla miesta v strede ligovej tabuľky. V 50. rokoch sa klubu veľmi nedarilo, v sezónach 1952, 1953 a 1958 skončil predposledný. Zlá forma vyvrcholila v sezóne 1960, kedy skončil Newell's Old Boys v lige úplne posledný a zostúpil tak do druhej najvyššej súťaže[5]. V druhej lige získal hneď v prvej sezóne klub najviac bodov, no bolo mu odpočítaných desať bodov a tak obsadil iba piate miesto, rovnako dopadol aj v nasledujúcom roku. Body boli klubu odpočítané z dôvodu, že sa mali jeho predstavitelia pokúsiť manipulovať zápasy druhej ligy vo svoj prospech[6]. Klub bol úspešný až v ročníku 1963, keď postúpil po zásahu argentínskej futbalovej federácie, ktorá vyhovela protestu klubu proti zamietnutiu jeho postupu zo sezóny 1961[7]. V sezóne 1964 hral klub opäť najvyššiu súťaž, no opäť skončil posledný. V danom ročníku však nezostupoval žiadny klub, keďže sa mala prvá liga rozširovať. V sezóne 1967 hral klub play-off o udržanie sa v najvyššej súťaži, v ktorom bol úspešný. Do konca 60. rokov sa Newell's Old Boys umiestňoval v strede ligovej tabuľky.

Derby s Rosario Central v roku 1983.

70. roky začal klub oveľa lepšie ako dekády pred tým. V sezóne 1971 bol klub v časti Nacional vo svojej skupine na druhom mieste[8]. Úspech sa dostavil už v sezóne 1974, keď klub zvíťazil v časti Metropolitano a získal tak svoj prvý majstrovský titul[9]. V nasledujúcom ročníku však skončil Newell's Old Boys znova iba v strede tabuľky. V sezóne 1977 sa klub dostal do semifinále časti Nacional. 70. roky zakončil klub opätovnou účasťou v semifinále časti Nacional. Okrem titulu v ročníku 1974 však nedosiahol iný úspech. V tomto období vyšli z klubu viacerí známi odchovanci, napríklad Jorge Valdano a Américo Gallego. 80. roky začal Newell's Old Boys tretím miestom v časti Metropolitano sezóny 1981. V sezóne 1985/86 obsadil klub v prvej lige druhé miesto. V nasledujúcej sezóne bol znova druhý, no titul vyhral najväčší rival tím Rosario Central. V sezóne 1987/88 konečne Newell's Old Boys dosiahol majstrovský titul, keď vyhral prvú ligu s pomerne veľkým náskokom[10]. O rok neskôr však klub obsadil až dvanáste miesto. V roku 1988 hral klub juhoamerickú obdobu európskej Ligy Majstrov Copa Libertadores. Tu sa mu veľmi darilo, prebojoval sa až do finále, kde však prehral s uruguajským klubom Nacional. V 80. rokoch vyprodukoval klub ďalších slávnych odchovancov ako Gabriel Omar Batistuta, Abel Balbo, Roberto Sensini a Mauricio Pochettino. V sezóne 1990/91 vyhral Newell's Old Boys svoj tretí majstrovský titul, keď vyhral časť Apertura[11]. V nasledujúcej sezóne vyhral časť Clausura a získal ďalší majstrovský titul[12]. V roku 1992 hral klub znova finále Copa Libertadores, kde prehral až po penaltách s brazílskym klubom São Paulo. Toto bolo najbližšie, čo bol Newell's Old Boys k zisku medzinárodnej trofeje. V sezóne 1992/93 skončil klub v časti Apertura na poslednom mieste. Až do konca 90. rokov však klub končil zväčša v strede ligovej tabuľky, no v tejto dekáde sa mu podarilo znova vychovať viacerých výborných hráčov ako Walter Samuel, Gabriel Heinze a Maxi Rodríguez. V roku 1993 hral za klub niekoľko zápasov aj legendárny Diego Maradona. V roku 1994 začínal v klube ako žiak aj Lionel Messi a Newell's Old Boys je do súčasnosti jediným argentínskym klubom, za ktorý Messi hral. Na titul musel Newell's Old Boys čakať až do sezóny 2004/05, keď vyhral časť Apertura[13]. V sezóne 2012/13 vyhral klub časť Torneo Final. V tomto ročníku sa hralo aj superfinále medzi víťazmi oboch častí súťaže, kde však Newell's Old Boys nebol úspešný[14]. V posledných rokoch však klub končil zväčša v strede ligovej tabuľky. V sezóne 2016/17 obsadil Newell's Old Boys deviate miesto.

• Primera División (6): 1974 Metropolitano, 1987/88, 1990/91, 1992 Clausura, 2004 Apertura, 2013 Final

• Copa de Honor Municipalidad de Buenos Aires (1): 1911
• Copa Ibarguren (1): 1921
• Copa Adrián C. Escobar (1): 1949

• Liga Rosarina:
  • Copa Santiago Pinasco (2): 1905, 1906
  • Copa Nicaso Vila (9): 1907, 1909, 1910, 1911, 1913, 1918, 1921, 1922, 1929
• Asociación Rosarina:
  • Trofeo Luciano Molinas (4): 1931, 1933, 1934, 1935
  • Copa Estímulo (1): 1925