Chrám svätej Sofie (Nesebar)

Budova bola postavená na mieste, ktoré sa pokladá za stred antického Nesebaru[3][4][6][7] a je najväčšou kostolnou budovou v meste.[7]

Je postavená ako trojloďová bazilika s jednou polkruhovou apsidou. Z vonkajšej strany je budova trojstenná s nartexom a átriom. Bočné lode chrámu sú od centrálnej lode oddelené arkádovým stĺporadím. Na východnej stene chrámu nad apsidou sa nachádzajú tri arkádové okná a v apside je taktiež zachované štvorstupňové schodisko. Štítová strecha budovy sa nezachovala. Interiér chrámu bol v minulosti celý vymaľovaný maltou a pokrytý freskami.[3][4][6][7][8][8] Centrálna loď je širšia než bočné lode chrámu.[7] Dlážka bývala utvorená z mozaiky, vytvorenej z malých rôznofarebných kamienkov.[2][3][4][5][6][7] Dĺžka budovy dosahuje takmer 26 metrov[3][4][4][5][7] a šírka okolo 20 metrov.[4][4][5][6][7][8] Materiál použitý na výstavbu je kameň a tehly. Zvyšky budovy sú dobre zachovalé a je z nich jasne rozpoznateľný pôvodný vzhľad budovy.[7]

Chrám svätej Sofie je jedným z najstarších ranokresťanských kostolov na území Bulharska.[7]

Bazilika bola postavená na prelome 5. a 6. storočia.[1][2][3][4][5][6][7][8] Prvá stavebná úprava budovy prebiehala na prelome 6. a 7. storočia a v tomto období bola do stavby budovy pridaná mramorová doska s citátom zo Žalmu 102 z Biblie, ktorá ale pôvodne pochádza pravdepodobne z inej budovy, prípadne zo staršej nedochovanej časti chrámu.[2][4][6][7][8] Do dnešného vzhľadu bola budova upravená pri prestavbe v 9. storočí.[3][4][6][7][8]

V priebehu stredoveku chrám fungoval ako hlavný biskupský chrám metropolitnej eparchie so sídlom v Nesebare a fungoval ako rezidencia nesebarského metropolitu.[2][4][6][8]

V roku 1257 počas napadnutia mesta bol chrám vykradnutý benátskymi pirátmi pod vedením Giacoma Dora a pri tejto príležitosti boli ukradnuté relikvie svätých, ktoré boli odnesené najskôr do Carihradu a neskôr do kostola svätého Salvátora v Benátkach, kde sa dodnes nachádzajú.[1][2][5][6][7][8] Konkrétne sa jedná o telo svätého Teodora, ruka a čeľuste svätého apoštola Andreja, lebka svätého Sixta a ruka svätého Bartolomeja.[4][6][7][8]

V roku 1441 bola v kostole pochovaná byzantská princezná Mataisa Kantakuzina Paleologina, pričom nápis na jej náhrobnej doske sa zachoval až do súčasnosti a teraz sa nachádza v nesebarskom archeologickom múzeu.[6][7][8]

Bazilika svätej Sofie fungovala ako chrám do konca 18. storočia.[1][4][6][8]

Dnes patrí budova k jedným zo symbolov mesta Nesebar a je jednou z hlavných turistických atrakcií.[4][6]

• Hovorí sa, že v 18. storočí ku koncu obdobia osmanskej nadvlády sa Turci snažili premeniť na mešity čo najväčšie množstvo kresťanských svätostánkov a toto opatrenie sa malo týkať aj baziliky svätej Sofie v Nesebare. Protesty miestnych obyvateľov nepomohli, dátum na prestavbu bol určený a do mesta bol privezený materiál a pricestoval aj architekt, ktorý mal riadiť prestavbu. Noc pred plánovaným začatím prestavby sa zišli kresťanskí obyvatelia mesta a zbúrali strechu budovy. Týmto činom sa podarilo zastaviť prestavbu a obyvatelia dosiahli, že chrám takto ostal až do konca kresťanský.[8]

• 
  Pohľad na baziliku svätej Sofie zboku
• 
  Východná stena chrámu s apsidou
• 
  Arkádová stena, ktorá oddeluje centrálnú loď od bočnej
• 
  Pohľad na jednu z bočných lodí kostola
• 
  Arkády chrámu
• 
  Detailný pohľad na vrchnú časť východnej steny chrámu a apsidy