Chrám svätej Bohorodičky Eleusy

Výraz Eleusa je gréckeho pôvodu a preložiť by sa dal ako nežný/á. Doslovne by sa teda názov chrámu dal preložiť ako Chrám svätej Bohorodičky Nežnej.[2][6]

Chrám leží takmer na pobreží v najsevernejšej časti polostrova na ktorom sa nachádza historické centrum Nesebaru.[2][3][4][5][6]

Predpokladá sa, že ide o najstarší nesebarský chrám vôbec.[2][6]

Časť brehu pri bazilike sa zrútila do mora, čo spôsobilo aj zrútenie severnej lode a severnej časti centrálnej lode chrámu.[1][2][3]

Budova bola postavená ako trojloďová bazilika s tromi apsidami a nartexom.[2][3][4][5] Dĺžka budovy bola 28 metrov a jej šírka dosahovala až 18 metrov.[2][3][4][5] Na bočných lodiach chrámu sa tiež nachádzali malé apsidy a to dve na južnej a dve na severnej strane budovy.[2][3][4][5] V nartexe sa pri vykopávkach našlo päť pohrebných miest.[2][3]

V blízkosti ruín chrámu východne od apsidy sa našli pozostatky stredovekých hrobov z 15. storočia.[2]

Chrám bol postavený v období neskorej antiky v priebehu 6. storočia. čo je známe vďaka ražbe na tehlách, ktorá vyznačuje panovanie cisára Justiniána, ktorý vládol v rokoch 527 – 565.[1][2][3][4]

Chrám sa spomína ako monastier svätej Bohorodičky Eleusy v certifikátoch cára Ivana Alexandra zo 14. storočia.[1][2][3] Je teda zrejmé, že v tom čase bol chrám súčasťou kláštorného komplexu.[1][3]

V roku 1920 prebehol na mieste rozsiahly arecheologický prieskum.[2][3][4][5]

Dnes sú zvyšky budovy zakonzervovavné a čiastočne zreštaurované a patria k významným pamiatkam mesta.[2][3][4][5][6]

• Predpokladá sa, že v chráme bola v období stredoveku uchovávaná ikona svätej Bohorodičky Eleusy, so strieborným kovaním, ktoré bolo vyrobené na objednávku Samuila, strýka cára Ivana Alexandra. Ikona sa neskôr nachádzala v chráme svätého Štefana a ešte neskôr bola premiestnená do Národného historického múzea v Sofii, kde sa nachádza dodnes.[2]

• 
  Pohľad na zvyšky baziliky zo severovýchodu – v pozadí torzo veterného mlyna