Chata PTTK nad Morským okom

Už v prvej polovici 17. storočia, pravdepodobne aj skôr, dolinu navštevovali pastieri. Okolo roku 1823 na brehu Morského oka stála koliba, v ktorej nocovali pastieri. V roku 1827 Emanuel Homolacs zo Zakopaného postavil na brehu plesa prvú malú chatku. Bola v nej kuchyňa, izba na prenocovanie a podkrovie. Chatka nemala okná a bola veľmi skromne zariadená. Aj napriek tomu, že ju niekoľkokrát opravili bola v 50 – 60 rokoch minulého storočia veľmi zanedbaná. V roku 1865 zhorela. Na jej mieste Poľský tatranský spolok (Polskie Towarzystwo Tatrzańskie) v roku 1874 postavil nové „schronisko“. Bola to neveľká drevená budova, v ktorej mohlo prenocovať 25 turistov alebo horolezcov. Chata bola otvorená 3. augusta 1874. Pomenovali ju chatou Stanisława Staszica.[1]

V ďalšom období sa zvýšil štandard chaty. V roku 1891 postavili za chatou ďalšiu a v roku 1892 ich spojili. Turisti ju využívali najmä v letnej sezóne. Na jeseň roku 1898 obe chaty zhoreli. Roku 1899 zriadili vo veľkej vozovni, ktorá stála poniže chaty a slúžila pre kočiare, na ktorých sa vozili turisti zo Zakopaného do doliny, dočasné „schronisko“. Táto budova stojí dodnes pod názvom „Stare Schronisko“ a je najstarším prístreškom v Tatrách.[1]

V rokoch 1902 – 1903 goralka Anna Burowa postavila na západnej strane morény primitívnu chatu. ktorá mala dva priestory. Slúžila do roku 1930, keď ju rozobrali.[1]

Dnešná chata bola postavená v roku 1908 a od tej doby je jedným z najobľúbenejších ubytovacích zariadení v celej oblasti poľských Vysokých Tatier. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia Tatrzański Park Narodowy zamýšľal, v rámci ochrany plesa, presunúť pôvodný objekt do tatranského skanzenu a na jeho mieste vybudovať novú budovu bez ubytovacích kapacít a ďalšieho zázemia. Malo v nej byť len ubytovanie pre pracovníkov národného parku, múzeum horolezectva a služobná miestnosť poľskej horskej záchrannej služby GOPR. Tieto plány sa nikdy nerealizovali. V roku 1997 navštívil prístrešok pápež Ján Pavol II.

Roku 1823 na severnom brehu plesa na kamennom podstavci postavili železný kríž. Roku 1836 ho preložili k Czarnému Stawu pod Rysami.[1]

• z Toporowej Cyrhli v Zakopanom cez Psiu Trawku, Rówień Waksmundzku, pokračuje na Morské oko a okolo Czarnego Stawu na Rysy.
  • Orientačný čas výstupu od Vodopádov Mickiewicza ku chate: 1:30 h, ↓ 1:15 h
  • Orientačný čas výstupu od chaty k Czarnemu Stawu: 50 min, ↓ 40 min
  • Orientačný čas výstupu od chaty na Rysy: 3:50 h, ↓ 3:10 h
• asfaltová cesta z parkoviska na poľanu Palenica Białczańska (nie je prístupná pre autá), ktorá sa spája s červenou značkou pred Vodopádmi Mickiewicza (2:20 h, ↓ 1:55 h)
• okolo plesa (asi 50 min.)
• cez Świstówku Roztocku ku chate PTTK v Doline Pięciu Stawów Polskich (2 h, späť 1:40 h)
• na Szpiglasowu Przełęcz (2:15 h, ↓ 1:40 h)

1. PUŠKÁŠ, Arno. Vysoké Tatry, horolezecký sprievodca, VI. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1979. S. 247.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Schronisko PTTK nad Morskim Okiem na poľskej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chata PTTK nad Morským okom

• Oficiálna stránka chaty
• Poloha na turistickej mape