Charlotte Brontëová

Charlotte Brontëová sa narodila ako tretie dieťa zo šiestich írskemu anglikánskemu reverendovi Patrickovi Brontë (pôvodne sa písal "Ó Proinntigh") a jeho žene Marii Brontëovej, rodenej Branwellovej. V roku 1820 sa rodina presťahovala do Haworthu, kde 15. septembra 1821 ich matka skonala na rakovinu. Päť dcér a jedného syna zverila do opatery svojej sestre Elizabeth Branwellovej. Súrodenci sa utiahli do snového sveta, Angrie, pre ktorý Charlotte s bratom Branwellom píšu noviny. V roku 1824 Charlotte spolu s troma zo štyroch sestier poslali do internátnej školy "Clergy Daughters' School" v Cowan Bridge v Lancashire. Dve staršie sestry - Mária a Elisabeth - opustili školu skôr a onedlho na to v roku 1825 zomreli na tuberkulózu. Charlotte a Emily sa domov vrátili v roku 1825.

Charlotte pokračovala vo vyučovaní doma, až pokým ju neposlali do školy "Roe Head school" v Mirfielde, kde študovala od roku 1831 do roku 1832. Tu stretla svoje celoživotné priateľky a dopisovateľky Ellen Nusseyovú a Mary Taylorovú. O tri roky neskôr sa do tejto školy vrátila ako učiteľka a učila tu v rokoch 1835 – 1838. V roku 1839 sa zamestnala ako guvernantka v rôznych rodinách a pracovala v tejto pozícii až do roku 1841. O rok neskôr, v roku 1842 odcestovala so svojou sestrou Emily do bruselského penzionátu de Demoiselles madam Hegerovej, kde sa zamilovala do manžela zakladateľky penziónu, profesora Constatina Hegera (1809 – 1896.

Z penziónu sa vrátili predčasne, keď v roku 1842 zomrela ich teta Elizabeth Branwellová, ktorá sa starala o ich rodinu po smrti ich matky. Charlotte sa ešte sama vrátila v januári 1843 do Bruselu, aby tu získala učiteľské miesto, no jej druhý pobyt tu nebol veľmi šťastný; cítila sa osamelá, chorá túžbou po domove, no najmä hlboko závislá na Constantinovi Hegerovi. Po návrate domov v roku 1844 sa pokúšala presadiť vlastnú školu, kde vyučovala angličtinu a Emily hudbu, no pre nedostatok študentov však aj tento projekt stroskotal. Spolu so sestrami sa usadila v Haworthe, kde prežívali z malého príjmu od otca.

Leto 1848 bolo krátkym šťastným obdobím, ktoré sestry spolu prežili. Starosti im robil len zdravotný stav brata Branwella, ktorý v septembri toho roku umrel na zápal priedušiek, následky dlhoročného alkoholizmu a závislosti na ópiu, hoci Charlotte verila, že to boli len príznaky pľúcnej tuberkulózy. Onedlho na to sa zhoršil aj zdravotný stav Emily a Anny, ktoré krátko na to obe zomreli na tuberkulózu (Emily v decembri 1848 a Anna v máji 1849).

Charlotte sa ako jediná zo sestier v roku 1854 vydala, za Arthura Bella Nichollsa, otcovho vikára. Podľa úmrtného listu zomrela o deväť mesiacov neskôr, v marci 1855, počas svojho prvého tehotenstva, na tuberkulózu, je však pravdepodobné že šlo o hyperemesis gravidarum. Ako dôvod smrti sa spomínal aj týfus, nakoľko najstaršia služobná v domácnosti zomrela na túto chorobu len krátko pred ňou. Pochovali ju do rodinnej krypty v kostole The Church of St. Michael and All Angels v Haworthe v Yorkshire.

Posmrtne vydaná biografia od spisovateľky Elizabeth Gaskellovej, na vydanie ktorej dohliadal aj Charlottin otec Patrick Brontë, bola dlho považovaná za štandardný zdroj informácií o jej živote veľmi kritizovaný feministkami ako Elaine Showalterová.

Portrét z roku 1850, pravdepodobne od Georgea Richmonda

Charlote spolu s ostatnými súrodencami, ktorý prežili – bratom Branwellom a sestrami Emily a Anna, boli silne ovplyvnení otcovou knižnicou, v ktorej sa nachádzali ako diela Waltera Scotta, Georgea Gordona Byrona, tak i príbehy z tisíc a jednej noci, čo ovplyvnilo ich literárnu tvorbu o vysnívanom kráľovstve Angrie, no taktiež ich neskoršiu publikovanú tvorbu. Mnoho z Charlottinej tvorby je založené na jej osobných zážitkoch a skúsenostiach. Tak napr. škola "Clergy Daughters' School" v Cowan Bridge v Lancashire sa stala námetom pre vznik Lowoodskej školy v románe Jane Eyre (Jana Eyrová) a neopätovaná láska profesora Hegera z bruselského penziónu sa stala námetom jej románu The Professor (Profesor) a čiastočne i románu Villette.

Keď sa všetci traja súrodenci opäť usadili v Haworthe, venovali sa najmä vlastnej tvorbe a v roku 1846 vydali spoločnú zbierku básní pod mužskými pseudonymami Currer (Charlotte), Ellis (Emily) a Acton (Anna) Bellovci. Nepriaznivá kritika a iba tri predané exempláre však neodradili sestry od písania. V roku 1847 vydali sestry každá svoj román a stali sa zo dňa na deň slávnymi. Charlottin román Jana Eyrová slávil veľký úspech, zatiaľ čo Emilyn román Búrlivé výšiny sa stretol s nepochopením a Annin román Agnes Greyová bol klasifikovaný ako ľahké čítanie. Keďže boli diela vydané pod mužskými pseudonymami, vznikli dohady o tom, kto sú autori týchto románov. Niektorí dokonca hovorili o tom, že ide o jednu osobu. Vydavatelia ryžujúci zo situácie tieto dohady ešte podporovali. Sestry sa nakoniec rozhodli odhaliť svoju identitu. Ich diela však naďalej vychádzali pod ich pseudonymami.

Brontëovej list pre Ellen Nusseyovú

• 1846 - Poems by Currer, Ellis, and Acton Bell, (spoločná zbierka básní sestier Brontëových)
• 1847 - Jane Eyrová (Jane Eyre)
• 1849 - Shirley
• 1853 - Villette
• 1857 - The Professor (Profesor), dielo bolo napísané ešte pred románom Jane Eyre (Jane Eyrová), no vyšlo až posmrtne

• Margaret Smithová - The Letters of Charlotte Brontë, 3 diely
• Elizabeth Gaskellová - The Life of Charlotte Brontë
• Winifred Gerinová - Charlotte Brontë
• Lyndal Gordon - Charlotte Brontë: a passionate life
• Margot Petersová - Charlotte Brontë: Unquiet Soul
• Ellis Chadwicková - In the Footsteps of the Brontës
• Rebecca Fraserová - Charlotte Brontë
• Juliet Barkerová - The Brontës
• Barbara Whiteheadová - Charlotte Brontë and her Dearest Nell
• Lucasta Millerová - The Brontë Myth
• Juliet Barkerová - A Life in Letters
• Rebecca Fraserová - Charlotte Brontë and her Family
• Christine Alexanderová & Margaret Smithová - The Oxford Reader's Companion to the Brontës
• Edward Chitham - A Brontë Family Chronology

• Vyčerpávajúca stránka o rodine Brontëovej po nemecky

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Charlotte Brontëová

• Online vydania diel na Project Gutenberg