Patrick Branwell Brontë

Patrick Branwell Brontë sa narodil ako jediný syn a štvrté zo šiestich detí Patricka Brontë a jeho manželky Marie Brontëovej, rodenej Branwellovej. Narodil sa v Thorntone a v roku 1820 sa presťahoval s rodinou do Haworthu, kde bol jeho otec menovaný za doživotného kaplána. Zo štyroch súrodencov, ktorí sa dožili dospelosti, bol považovaný za najtalentovanejšieho, prinajmenšom počas svojho detstva a mladosti. Kým jeho štyri sestry poslali do školy v Cowan Bridge (čo zapríčinilo smrť jeho dvoch najstarších sestier, Marie a Elizabeth), Branwell zostal doma, kde sa súkromne vzdelával u svojho otca, ktorý mu poskytol klasické vzdelanie porovnateľné so vzdelaním na Oxforde alebo v Cambridge. Branwell spolupracoval ako spisovateľ so svojimi sestrami v detstve i počas dospievania, kedy si vytvárali svoje vlastné fiktívne kráľovstvá. Jeho zachované prvotiny poukazujú na to, že najužšie spolupracoval s Charlotte na jej imaginárnom svete Angria.

Ako mladý muž bol Branwell vzdelávaný ako maliar-portrétista v Haworthe, a pracoval v tomto odbore v Bradforde v rokoch 1838 - 1839. Jeho najznámejším portrétom je obraz jeho troch sestier. V roku 1840 sa Branwell stal domácim učiteľom v rodine s mladými chlapcami v Broughton-In-Furness, no do šiestich mesiacov bol prepustený. Počas tohto obdobia preložil Horatia. Potom bol zamestananý na Luddendenfootskej vlakovej stanici v roku 1841, ale v roku 1842 bol prepustený kvôli chybám v účtoch. Počas obdobia, kedy bol zamestnaný (či už ako učiteľ alebo na stanici) prechovával literárne ambície a publikoval poéziu pod rôznymi pseudonymami v yorkshirskej tlači. V roku 1843 Branwell prijal ďalšie miesto domáceho učiteľa v Thorp Green, kde pôsobil ako učiteľ mladšieho syna v rodine Robinsonovcov. K tomuto miestu sa dostal vďaka svojej sestre Anne, ktorá bola guvernantkou dvoch starších dcér Robinsonovcov. V tomto čase si dopisoval s množstvom starých priateľov o svojom vzrastajúcom očarení Lydiou Robinsonovou. V roku 1845 bol prepustený za neurčitých okolností: jedny si myslia, že to bolo kvôli jeho povinnostiam voči vlastnej rodine; iní že mal aférku s pani Robinsonovu, ktorú odhalil jej manžel.

Branwell sa vrátil domov na faru k svojej rodine v Haworthe, dnes známej ako Brontë Parsonage Museum (Farské múzeum Brontëovcov). Bol zničený tým, že ho pani Robinsonová opustila a vzrastajúca nepravdepodobnosť opätovného stretnutia ho privádzala čoraz častejšie k alkoholu, až sa z neho stal alkoholik a predpokladalo sa, že je tiež závislý od laudánu. Jeho správanie sa stalo iracionálne a nebezpečné, až sa zmenilo na delirium tremens. Charlottine listy z tejto doby dokladajú, že sa hnevala kvôli jeho správaniu, ale jej otec mal trpezlivosť so svojim zlomeným synom. A hoci práve v tomto čase vyšli prvé romány Branwellových sestier, nie je známe, či bol o tom vôbec informovaný. Branwellove vážne následky návykov boli maskované ako tuberkulóza, a jeho rodina nechápala, že bol skutočne vážne chorý, až kým neskolaboval mimo domu a miestny doktor neobjavil, že ide o posledné štádium choroby. Zomrel záhadne v septembri 1848, krátko po tom, čo vstal a namieril si to proti kozubovej rímse, iba v tak dobrom stave, aby to dokázal spraviť. Jeho smrť však nebola jedinou v tomto roku a ani v najbližšom období. Emily Brontëová zomrela na tuberkulózu v decembri toho istého roku a Anne Brontëová zomrela nasledujúci rok v máji.

• Winifred Gerin: Branwell Brontë: a biography (Toronto/NY: T. Nelson & Sons, 1961, Hutchinson 1972)
• Daphne du Maurier: The Infernal World of Branwell Brontë (Victor Gollancz 1960, Penguin Books 1972)
• Tom Winnifrith: The Poems of Patrick Branwell Brontë (Oxford: Blackwell Ltd, 1983)
• Tom Winnifrith: The Life of Patrick Branwell Brontë
• Tom Winnifrith: The Brontës and their Background (Macmillan 1973, Palgrave Macmillan 1988 )
• Juliet Barkerová: The Brontës (Londýn, Weidenfeld and Nicolson, 1994)
• Edward Chitham: A Brontë Family Chronology (Palgrave Macmillan 2003)
• Douglas A. Martin: Branwell, román (ISBN 1-933368-00-4)

• Branwell Brontë