Charles Cros
Émile-Hortensius-Charles Cros /„šárl kro“/ (* 1. október 1842, Fabrezan, Francúzsko - † 9. september 1888, Paríž) bol francúzsky básnik a vynálezca v oblasti záznamu a reprodukcie zvuku a farebnej fotografie.
| Charles Cros | |||
 francúzsky básnik a vynálezca | |||
| Narodenie | 1. október 1842 Fabrezan, Francúzsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 9. september 1888 (45 rokov) Paríž, Francúzsko | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Narodil sa vo Fabrezane v departemente Aude v rodine právnika. Študoval medicínu v Paríži, ale štúdium nedokončil, zrejme preto, že počas štúdií spoznal svoju budúcu milenku Ninu de Villard, ktorá ho uviedla do spoločnosti mladých intelektuálov vtedajšej doby. Usporadúvala totiž stretnutia sympatizantov parížskej komúny, ktorí sa regrutovali predovšetkým z novej generácie umelcov. Crosa to oslovilo natoľko, že sa rozhodol zvoliť si slobodné povolanie. Veľmi ho ovplyvnil humanizmus, teda túžba po intenzívnom zmyslovom vnímaní sveta, ako aj po vedeckom poznaní.
Na parížskej svetovej výstave v roku 1867 ho zaujal objav telegrafu, rozhodol sa preto venovať bádaniu v oblasti reprodukčnej techniky. V rovnakom roku teoreticky spracoval tému o možnostiach realizácie farebnej fotografie a vytvoril aj fotografický záznam pohybu, podobný budúcemu filmu, i keď na inom princípe. Takmer paralelne, v roku 1869, debutoval aj ako básnik v časopise L'Artiste (Umelec).
Literárna činnosť
Počas Prusko-francúzskej vojny (1870) sa stretol s význačnými predstaviteľmi vychýrenej skupiny tzv. prekliatych básnikov (Les poétes maudits), Paulom Verlainom a Arthurom Rimbaudom. Ich tvorba a priateľstvo, ktoré medzi nimi vzniklo, ho inšpirovali k písaniu poézie. Stal sa členom tohto združenia a jeho prvou básnickou zbierkou bola Le coffret du Santal, ktorá vyšla v roku 1873, teda v rovnakom čase, kedy vyšla slávna Rimbaudova Une Saison en enfer.
V roku 1874 bol Charles Cros krátky čas šéfredaktorom časopisu “La Revue du monde nouveau“ a vydal zbierku Le fleuve, ilustrovanú reprodukciami rytín slávneho impresionistického maliara Édouarda Maneta. Onedlho nasledovala aj tretia kniha básni Le collier de griffes, ktorou však ukončil oficiálnu publikačnú činnosť. Hoci do konca svojho života neprestal písať (okrem básni napísal aj veľké množstvo monológov) a spolupracoval s rôznymi literárnymi časopismi, prevažná väčšina jeho prác nebola uverejnená a mnohé z nich sa stratili.
Technické objavy
Charles Cros bol svojho času považovaný za slávnejšieho vďaka svojmu objavu registrácie a reprodukcie zvuku. Teoreticky spracoval spôsob záznamu a reprodukcie (pomocou cylindrickej trúby a ozvučnej blany, akú poznáme z klasických reproduktorov), ktorý je prakticky totožný s fonografom. Jeho osobnou tragédiou bolo, že vynález, akokoľvek dokonalý, zostal nakoniec len na papieri, pretože jeho zariadenie, ktoré nazýval Paleophone, nebolo funkčným modelom a vo svojom snažení ho predstihli. Dôvodom bola však skutočnosť, že nemal potrebný materiál ani nedisponoval zručnosťou na jeho zostrojenie. Navyše 30. apríla 1877 odoslal obálku s detailným popisom prístroja, princípy funkcie a návodom na zostrojenie Francúzskej akadémii vied, obálku však omylom otvorili až viac než pol roka po doručení (3. decembra toho roku), teda iba mesiac pred udelením patentu Edisonovi (15. januára 1878) za vynález rovnakého zariadenia.
Akadémia Charles Cros
Vzhľadom na jeho umelecký a technický talent pomenovali po Charlesovi Crosovi v roku 1947 novovzniknuté francúzske združenie umeleckých kritikov a odborníkov v odbore nahrávacej techniky (Akadémia Charles Cros), ktoré každoročne udeľuje ceny Grand Prix du Disque de l’Académie Charles Cros za umelecky a technicky najvydarenejšie nahrávky hudobných diel. Táto cena sa v oblasti vážnej hudby považuje za najprestížnejšiu.
Básnické zbierky
- Le coffret de santal
- Le fleuve
- Le collier de griffes
Zdroje
Iné projekty